Abd-ru-shin hovorí o 3 zákonoch: zákon tiaže, zákon príťažlivosti rovnakého druhu a zákon zvratného pôsobenia, ktoré hýbu celým stvorením. Tieto pôsobia samočinne, nepodplatiteľne a je v nich ukrytá Božia vôľa a spravodlivosť. Doteraz prevládal názor o akejsi ľubovôli Boha. Avšak Abd-ru-shin toto vyvracia a poukazuje na tieto samočinne pôsobiace zákony vložené do stvorenia, ktoré pôsobia na každého rovnako bez rozdielu, na veriaceho či neveriaceho. Veľmi pekne o tom píše pán Herbert Vollmann v knihe Pútnik svetmi.

Spomínané 3 zákony platia rovnako pre materiálny svet aj pre dušu človeka.

             Zákon tiaže pozorujeme v prírode, že napr. železo sa ponára do vody a korok stúpa nahor. Rovnaké je to vraj aj s dušou človeka, ktorá po smrti tiež klesá nadol alebo stúpa nahor presne podľa svojej hustoty až po úroveň kde nájde rovnorodé prostredie. Pritom prílišná viazanosť na všetko hmotné a náklonnosť k nízkemu nás robí ťažšími, naopak túžba po niečom krásnom a dobrom, po vznešených ideáloch a čistote nás robí jemnejšími a tým aj ľahšími. Pozemské telo je nám teraz ako hradba ktorá nás drží na jednom mieste (tu na zemi), keď však od nás odpadne naša duša nevyhnutne zakotví v rovnorodom prostredí.

            Zákon príťažlivosti rovnakého druhu – poznáme z výroku „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“ Poznáte to samy podľa seba keď sa dobrovoľne stretávate a pritelíte s ľuďmi s ktorými ste akoby na rovnakej vlne, dobre si rozumiete. Pretože s takými ľuďmi sa dobre cítite. V prírode tento zákon možno vidieť u materiálov aj u spomínaného železa a korku. Tieto pozostávajú z malých čiastočiek rovnakého druhu (atómov a molekúl), ktoré sa pôsobením tohto zákona spájajú a vytvárajú tak rôzne materiály ako ich poznáme napr. železo a korok.

            Zákon zvratného pôsobenia – tento zákon poznáme v podobe karmy o ktorej hovorili Budha a Krišna (Bhagavadgíta), ale aj z biblických slov „čo sejete, to zožnete“.  H. Vollmann vysvetľuje, že v tomto panuje prísna spravodlivosť, jednoducho povedané zo semienka pšenice nevyrastie mrkva ale vždy len pšenica a nič iné. Lenže takými semienkami sú aj naše myšlienky, slová a činy. Nutne podmienené tomuto zákonu vždy môže z nich vyrásť len to čím naše myšlienky, slová a činy skutočne sú. Z rovnakého vyrastie vždy len rovnaké. Nenávisť, zákernosť a násilie vždy narastú a vydajú plody rovnakého druhu, tak ako túžba a chuť vytvoriť niečo pekné a dobré musí priniesť rovnaké plody.

            Či už niekto tomu verí alebo nie, je to takto vysvetlené a ľudia by s tým mali byť aspoň oboznámení, aby potom nenariekali že si spôsobili škodu či utrpenie. Podľa tohto vysvetlenia je bláznom ten čo kradne a ubližuje druhým, lebo si tým tvorí karmu, ktorú bude musieť tak či tak nutne odpykať. Chápem, že dnes je to pre mnohých smiešne lebo väčšina to nedodržuje, ale to nijako nevyvracia možnosť že týmto zákonitostiam podliehame. Nijako nám to ani nebráni v tom, aby sme sa snažili dosiahnuť čo najväčšiu spravodlivosť a čo najlepší právny systém v našej spoločnosti. Taký systém kde by sa neoplatilo robiť  druhým zle, okrádať a ubližovať, to by nám len slúžilo ku cti a prospelo aj duchovne. Momentálny stav je presne taký ako si zaslúžime, je tým čo sme spoločne dokázali vytvoriť a tento súčasný stav je aj zrkadlom našich charakterov, takže sa nemáme načo vyhovárať.