Ján – 14. kapitola 26. verš – „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“

A skutočne prišiel. Bol ním Abd-ru-shin (Oskar Ernst Bernhardt), ktorý zanechal ľudstvu dielo nesmiernej hodnoty knihu Vo svetle pravdy. V nej píše o Bohu, o ľuďoch, o duchovnom svete, o samočinne pôsobiacich zákonoch, o tom ako správne žiť, vysvetľuje neznáme, objasňuje nepochopené a zapĺňa medzery nevedomosti ktoré tu doteraz boli a rušivo pôsobia až dodnes.

Zrejme by nikoho ani nenapadlo, že toto veľké Ježišovo zasľúbenie sa už splnilo. Dôvody sú najrôznejšie. Ľudský nezáujem a ľahostajnosť, nepriateľstvo voči Bohu, neschopnosť prijať kritiku a niečo nové atď.. Významným faktorom bolo aj to, že dielo vznikalo krátko pred II. svetovou vojnou a akoby sa stratilo v jej hrmote a hrôzach. Pritom vojna nemusela byť, keby sa ľudia upli na Abd-ru-shina a nie na Hitlera. Hitler ponúkol ľuďom lákavé ale falošné vysvetlenia (za všetko môžu Židia a pod.) a ciele, a ľudia išli za ním ako v tranze. Veď dať všetko za vinu niekomu druhému, pritom ho obrať o majetok je také sladké, krásne a neodolateľne lákavé.

V roku 1923 začal Abd-ru-shin uverejňovať duchovne zamerané prednášky k jednotlivým témam v časopisoch Gralsblätter a Der Ruf. Písal a vysvetľoval všetko čo ľudstvo potrebovalo a chcelo vedieť. V jeho prednáškach cítiť hlbokú pravdu, logiku a lásku, ale chýba tam vyzdvihovanie ľudstva, snáď aj preto si prednášky získali užší okruh čitateľov. Zvedavcov bolo veľa to určite, ale tých čo dielo skutočne oslovilo málo. Zrejme boli vtedy ľudia vnútorne ešte príliš zlí, čo sa prejavilo vzrastajúcou Hitlerovou mocou a nakoniec vypuknutím II. svetovej vojny, kde zahynuli milióny a ľudia si navzájom spôsobovali obrovské utrpenie. Samotnému Abd-ru-shinovi bolo zakázané pôsobiť a bol pod dohľadom gestapa.

Všetko zrejme mohlo byť inak keby sa Nemci utiekali k Abd-ru-shinovi a nie k Hitlerovi. A ako je to s nami ľudia dnes? Sme už lepší ako pred tými 80 rokmi? Pevne verím, že áno že sme sa poučili z hrôz a chýb minulosti. Nedá mi aby som na toto dielo neupozornil. Je našou prirodzenou vlastnosťou, že sme hladní po pravde a poznaní, skutočne slepá viera nič neosoží. Mne toto dielo odpovedalo na všetky otázky, zmenilo ma a upevnilo vo mne vieru v Boha. Som teraz šťastný a spokojný človek a to isté prajem aj vám, skutočne ešte len prichádza čas kedy ľudstvo toto dielo spozná, čo môže byť začiatkom novej doby ohlasovanej ako tisícročná ríša.