Akonáhle sa kresťanská cirkev stala oficiálnou a prestali ju prenasledovať, začali snahy dať odpoveď na určité otázky. To by samé o sebe nebolo zlé. Ale to čo vnímam ako veľmi zlé, je keď sa z týchto názorov cirkevnej vrchnosti stali „nemenné“ a „neodvolateľné“ dogmy. Toto sa podľa mňa nikdy nemalo stať.

Kým neprehovoril Boží hlas tak to bolo ešte ako tak obhájiteľné, že predsa cirkevní hodnostári konali v najlepšej viere. No ale čo dnes? Už sto rokov tu máme Stvoriteľove vysvetlenia, ktoré nám podľa mňa sprostredkoval Abd-ru-shin. A tu nastáva zásadný problém. Oficiálne cirkvi nedokážu rozpoznať, že Abd-ru-shin konal vôľu Stvoriteľa alebo tomu nechápu, ich väčšina to necíti a následne jeho dielo neuznávajú.

Cirkevní hodnostári sú medzi Stvoriteľom a ľuďmi. Mali byť mostami a napomáhať ľuďom k Stvoriteľovi. Zachovávajú to čo sa zachovalo od Mojžiša, prorokov a Ježiša – to je správne. Ale to že zo svojich vlastných názorov vytvorili dogmy je podľa mňa veľmi nesprávne. Kvôli tomu vzniklo ako keby nové náboženstvo. Je to však len dielo cirkevných hodnostárov, oni trvajú na tom že je to pravé dielo. Ale ako môže byť pravé a bez chyby keď je od ľudí a nie od Stvoriteľa.

Pripadá mi to ako keď na Ježiša povedali zákonníci a farizeji, že je to len tesárov syn, nevzdelaný, laik. Oni totiž študovali písma celé roky. Len akosi zabudli, že Stvoriteľ je Tvorca tých písiem, tak ich zrejme pozná lepšie ako oni a že im prisľúbil Mesiáša, svojho syna. Podobne mi to pripadá teraz s Abd-ru-shinom Ježiš ho tiež prisľúbil ako Pomocníka. Niektorí aj tušia, cítia že on je skutočne od Stvoriteľa, ale cirkvi ako celok ho neprijímajú LEBO. Lebo sú tu nejaké tradície, názory ich a ich predchodcov a spôsobilo by to otras v ich cirkvi. Túžba po pravda a skutočnom Stvoriteľovom SLOVE sa tu žiaľ veľmi vytráca.