Cirkvi ich rozdávajú paušálne aj individuálne. Veď čo, Kristus umrel „za“ naše hriechy, tak sa netreba príliš namáhať. Stačí úprimne oľutovať hriechy, k tomu zo dva Otčenáše a tri Zdravasy a je vybavené, naše viny sú odpykané. Ale zamyslite sa naozaj úprimne. Ak existuje dokonalý Boh, naozaj to skutočne takto môže fungovať? Čo hovorí na to vaše svedomie? Ja osobne by som sa veľmi s týmito cirkevnými odpustkami neuspokojil.

Ježiš síce svojho času niektorým ľuďom povedal odpúšťajú sa ti tvoje hriechy. Lenže porovnajme nevedomú cirkev so synom Božím. Ježiš bol s Bohom jedno: obrovskou mocou liečil rôzne vážne choroby, predpovedal budúce veci, ktoré sa aj naplnili, videl do ľudí čo v nich prebieha, čo si už odpykali a či naozaj úprimne oľutovali svoje hriechy. Takže to je niečo úplne iné, pretože odpúšťať naše viny môžu len poškodení a Boh. A keďže Boh a Ježiš boli jedno, mohol Ježiš povedať odpúšťajú sa ti tvoje hriechy.

Nevedomá cirkev však podľa mňa vôbec nie je v rovnakom postavení ako Ježiš. Vidno že cirkev aj keď sa snaží pôsobiť Bohorovne, v žiadnom prípade jej to nejde, len sa zbytočne zamotáva. Predstavitelia cirkví nemajú ani páru o tom čo v človeku prebieha a či je hodný odpustenia hriechu. Žiaľ svojím nezodpovedným konaním idú proti Ježišovmu: „Čo sejete, to zožnete!“ a aj proti Božej dokonalosti.

Z tohto hľadiska sa mi pozemské zákony javia spravodlivejšie ako cirkevné odpustky. Jednoducho keď už niekto vykoná niečo zlé a spôsobí škodu, či už úmyselne alebo nevedomky, malo by dôjsť k adekvátnemu vyrovnaniu a až potom k odpusteniu. Ďalšia vec je, že či ten čo žiada o odpustenie, je tiež schopný odpúšťať ľuďom, ktorí sa zase voči nemu previnili. Lebo zaslúži si odpustenie, taký človek ktorý nedokáže iným sám odpustiť? Samotná modlitba Otčenáš má v sebe: „odpusť nám viny naše, tak ako aj my odpúšťame vinníkom svojim“.