Abd-ru-shin vysvetľuje ohromný dej vzniku Stvorenia.

Človek si musí uvedomiť, že v Božskom vôľa a čin sú vždy jedno. Za každým slovom nasleduje hneď čin alebo presnejšie, každé slovo samo osebe je už čin, pretože Božie Slovo má tvorivú silu. Sformuje sa ihneď v čin. Tak to bolo aj pri vznešených slovách: „Buď Svetlo!“

Svetlo je len Boh sám! A jeho prirodzené vyžarovanie vytvára pre človeka nezmerateľný okruh Božskej oblasti, ktorého najvzdialenejším kotvišťom je a bol od večnosti hrad Grálu. Keď teda Boh chcel, aby Svetlo bolo aj za hranicou bezprostredného božského vyžarovania, potom nemohlo ísť o ľubovoľné jednoduché rozšírenie žiarenia, ale Svetlo muselo byť postavené na najvzdialenejší bod hranice bezprostredného žiarenia Božskej dokonalosti, aby odtiaľ prežiarilo to dosiaľ neosvetlené.

Boh teda neprehovoril len slová: „Buď Svetlo!“ podľa ľudských pojmov, ale bol to súčasne aj čin! Bola to veľká udalosť vyslania alebo vyrodenia časti Imanuela z Božského! Časť Svetla bola postavená von z Prasvetla, aby samočinne svietila a rozjasňovala mimo bezprostredného Božieho žiarenia. Vyslanie časti Imanuela bolo súčasne príčinou i počiatkom.

Imanuel je teda príčinou a východiskovým pólom stvorenia, pretože jedna časť z neho bola vystavená von. On je Božou vôľou, ktorá živo prechováva v sebe tie slová „Buď Svetlo!“. On sám je týmito slovami. Božia vôľa, živý kríž stvorenia okolo ktorého sa stvorenie mohlo a muselo vytvoriť. Preto je on tiež Pravda, ako aj zákon stvorenia, ktoré sa smelo skrze neho a z neho utvoriť! Imanuel je most z božského, je cesta k Pravde a k Životu, tvorivý zdroj a sila, prichádzajúca z Boha.