Minimálne cirkevní hodnostári a veriaci by sa mali nad týmto zamyslieť. Sú kardináli – volitelia ľudia ako my alebo sú to bohovia? Pretože jedného spomedzi seba zvolia za pápeža a narážame tu na kameň úrazu – dogmu o pápežskej neomylnosti vyhlásenej na Prvom vatikánskom koncile v roku 1870. Pravoslávne cirkvi to neprijali a v katolíckej cirkvi to spôsobilo rozkol – oddelili sa starokatolíci.

Je toto vôbec nejako logicky zdôvodniteľné? Tak sú všetci tí kardináli – volitelia neomylní alebo sa po zvolení pápeža s týmto jedným kardinálom – voliteľom niečo výnimočné udeje? Toto je podľa mňa celé zle. Nový pápež by sa mal nad tým vážne zamyslieť, či sa chce rovnať Bohu alebo radšej byť tým čím v skutočnosti je hlboko veriacim človekom.

Ja nevravím, že kardináli sú zlí ľudia. Ale chcieť sa rovnať Bohu, to sa mi zdá až rúhanie. Veď ich ľudia poznajú, verím že sú to dobrí ľudia tí kardináli, ale povedať o sebe že som neomylný, to je silná káva. Ježiš hovoril z plnosti vedenia, ale on bol časťou Boha. A to my v žiadnom prípade nie sme. Je podľa mňa obrovskou chybou, ktorá už napáchala nesmierne škody ak sa pápeži vyhlasujú za neomylných.

Keby cirkevní hodnostári uznali, že pápeži nie sú neomylní bol by to prvý kľúčový krok na ceste k očiste cirkvi a k pravde. Ak totiž nezmiznú staré omyly nikam sa nepohneme a tá miliarda kresťanov bude aj naďalej uväznená v týchto omyloch ľudí. Iste uznáte, že nesprávne myšlienky vedú k nesprávnym činom a to v každom odvetví aj v duchovnom, je to len otázka času.

Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa.“. Čo by sa však udialo keby teraz Ježiš znovu k nám prišiel a niečo čo by hovoril čo by nebolo v súlade s cirkevnými dogmami. Veď aj tí zákonníci a farizeji Ježišovej doby príliš lipli na svojich výkladoch, nerobme opäť tú istú chybu.