Žijeme svoje životy zažívame a pozorujeme rôzne situácie. Šťastní sú tí ktorí vedú ideálny usporiadaný život. Klobúk dole pred týmito ľuďmi oni už našli tú správnu cestu. Majú harmóniu a šíria ju okolo seba. Nie je náhoda, že to majú. Oni správne konali, správne sa rozhodovali a toto je ich spravodlivá odmena.

Ale vidíme okolo seba aj ľudí, ktorí ešte nie sú v takejto harmónii. Ešte stále sú na tejto Zemi prítomné aj hádky, podvody, zákernosti, neprajnosti, nevera, rozvody, závislosti a podobne. Každý z nás riešime svoje každodenné starosti a to dlhodobejšie, či krátkodobejšie – jednoduché aj vážne. Môžeme svoju situáciu svojim konaním zlepšiť, udržať súčasný stav, ale môžeme stav vecí aj zhoršiť.

V tomto celom je podľa mňa kľúčové snažiť sa o posun k lepšiemu aj keď by to mal byť čo i len nepatrný posun. Sú prípady keď nejaký človek môže mať skutočne zamotaný osud. Povedzme si na rovinu, podľa karmických zákonov môže si za to sám. Ale my všetci sme tu na Zemi, aby sme veci dávali do poriadku. Veľké nebezpečenstvo však vidím v posudzovaní ľudí. Keď človek súdi iného človeka naozaj to nemusí dopadnúť dobre.

Zoberme si čo jeden človek vie o druhom, keď sa bavíme len o pozemských pomeroch a jeho vnútornom citovom živote. A to nehovorím ak zoberieme do úvahy existenciu minulých životov. Teraz si skutočne predstavte človeka, ktorý sa niekam zaradil má svoju rodinu, priateľov, určitý zabehnutý stereotyp. A teraz tento človek zistí, že nie je vnútorne šťastný a chce svoj život zmeniť. Naráža však na nepochopenie svojho okolia, svojej rodiny atď.. Teraz je tu dilema: Má ísť za hlasom svojho srdca a byť šťastní alebo má podľahnúť tlaku rodiny a okolia a má zotrvať v starých koľajách a byť vnútorne nešťastný?

Zdá sa mi, že pri posudzovaní svojich blížnych by sme mali byť veľmi opatrní, pretože sa kľudne môže stať, že to čo sa nám javí ako zlé nesprávne konanie je v skutočnosti približovanie sa k ideálnemu. Ten proces rozuzľovania karmického klbka sa nám môže zdať zvonku nesprávny. Ale čo my vieme o vnútorných citoch tohto človeka, čo my vieme o jeho minulých životoch? Preto si myslím, že je lepšie nechať morálne súdy na Stvoriteľa. Ten vie o nás všetko a na rozdiel od ľudí ON dokáže po spravodlivom odpykaní odpustiť.