Keď tak pozorujem náš bežný život všímam si, že sú ľudia ktorí sú nám naozaj naklonení takmer za každých okolností aj keď urobíme nejakú chybu a naopak sú ľudia ktorí sú zameraní proti nám aj keď sa naozaj snažíme voči nim jednať čo najlepšie.

Človeka to môže rozčúliť, otravovať, urobiť smutným alebo aj priviesť do skutočného zúfalstva. Ak to berieme z čisto pozemského hľadiska jedného života môže nás to robiť frustrovanými a smutnými. Ale ak sa na to pozrieme optikou, že pripustíme existenciu minulých životov už to vyznieva úplne inak.

Ak by totiž minulé životy existovali takisto sme niektorým ľuďom mohli pomáhať a iným škodiť a to môžu byť práve tí naši blížni ktorí sú teraz jedni za nás a jedni proti nám. Otázka je ako proti tomu bojovať. Skúšal som kadečo, ale bez väčších úspechov. Teraz ma napadá či proti tomu vôbec treba bojovať? Či to nie je len naša karma, ktorú treba prijať, aby sme sa mohli pohnúť ďalej.

Ježiš povedal: „Čo sejete, to zožnete!“. Lenže cirkev povedala, že minulé životy nie sú, odhlasovali to na koncile a podľa nich je to tak. Potom sa predstaviteľom cirkvi ťažko vysvetľuje prečo sa niekto rodí do zdravia a prosperity a iný do biedy a choroby. Aspoň že predstavitelia cirkvi veria v posmrtný život a to, že každý dostane aj po pozemskej smrti to čo si zaslúži.

Východisko zo zlých životných situácií vidím jedine vo vytrvalom prijímaní karmy a konaní dobra. Ak je totiž karma je po obrovské povzbudenie aj pre trpiacich a zároveň veľké napomenutie pre nich – (kár ma, karhaj ma?). Božie slovo zachytené v Biblii je podľa mňa dobré len sa mu musíme naučiť porozumieť. Cirkevné dogmy však považujem za škodlivé. Tvrdenia materialistov ktorí odmietajú existenciu ducha považujem za demotivujúce, nebezpečné a škodlivé. Skúmajme každý sám, veď v konečnom dôsledku sami nesieme za seba zodpovednosť.