Skúste sa na reinkarnačnú teóriu pozrieť bez dogmatiky. Ježiša vtedajšia židovská cirkev obvinila z Boho-rúhačstva a poslala ho na smrť. Sám Ježiš hovoril: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete.“.

Takže z Ježiša židovská cirkev urobila niečo ako kacíra. Evidentne nemohol vo svojej dobe ešte vyjaviť celú pravdu. Potom jeho nasledovatelia hlavne v Európe vytvorili kresťanskú cirkev z ktorej vznikli rôzne odnože. Podstatné ale je, že vlastne v evanjeliách je jasne uvedené, že Ježiš nemohol odhaliť celú pravdu. Napriek tomu si katolícka cirkev v stredoveku vytvorila dogmy. Jednou z takýchto dogiem bolo odmietnutie reinkarnácie.

Týmto svojím počinom podľa mňa akoby druhýkrát ukrižovali pravdu. Pretože reinkarnácia potvrdzuje dokonalosť Stvoriteľovu a aj Jeho dokonalú spravodlivosť. Ak by totiž existovala reinkarnácia, všetky hriechy by si museli ľudia pekne odpykať.

Túto teóriu podporuje aj Ježišove tvrdenie, že duch oživuje, telo nič neosoží. Takže predstavme si, že vlastný život je v duchu. A ten duch má na sebe mnohé obaly = duša a najhutnejší hmotný obal sa nazýva pozemské telo, ktoré môžeme vidieť a dotknúť sa ho. Lenže ak duša vstupuje do tela raz, môže tak urobiť aj viackrát. A ak vstupuje, tak aj vystupuje z tela a život pokračuje aj po pozemskej smrti, na čo sa zbiera stále viac svedectiev z prežitej klinickej smrti.

Aj keď máme za sebou zrejme mnoho minulých životov, nikdy nezabúdajme na zasľúnenie posledného súdu. Čiže akési posledné triedenie. Nevieme kedy to príde, možno sa to už aj deje. Preto sa snažme urobiť zo seba upotrebiteľných ľudí, aby sme boli hodní toho, aby nás Stvoriteľ nechal i naďalej žiť vo stvorení. Ježiš nám prvýkrát hovorí o večnom živote v raji. Perspektíva je to krásna, už sa len kvalifikovať.