V čom spočíva vlastný život človeka? Počuli sme už o výrazoch duša, duch. Pozrime sa čo o tom píše Abd-ru-shin.

Najlepšie bude ak si sami vopred poviete, že pred hrubohmotnými tvormi na Zemi duch robí človeka človekom. Lenže práve tak dobre môžeme správne vyhlásiť, že duch sám je vlastným človekom, ktorý sa musí vyvíjať v rôznych obaloch od zárodku až do dokonalosti, pretože túto túžbu nosí stále v sebe.

Po odpadnutí ťažkého pozemského tela aj s telom astrálnym zostáva len duch, zahalený už len jemnejšími obalmi. V takomto stave sa potom duch nazýva „dušou“ na rozdiel od pozemského človeka z mäsa a krvi!

V ďalšom vzostupe odkladá potom človek postupne ešte všetky tieto obaly, až nakoniec mu zostáva len duchovné telo s duchovným záhalom. A tak ako duch bez záhalu iných bytostných druhov, vchádza do duchovnej ríše.

Duch je všetko, on je to vlastné, teda človek. Ak má s ostatnými obalmi aj pozemský obal nazýva sa pozemským človekom. Po odložení pozemskej schránky je pozemskými ľuďmi považovaný za dušu. Ak odloží ešte aj jemné obaly, ostáva samotným duchom, ktorým vo svojom druhu beztak vždy bol.