O významnej úlohe žien a zhubnom konaní väčšiny ľudstva píše Abd-ru-shin nasledovné:

„Tak je človek vo svojom nesprávnom pôsobení, ktoré sa ukázalo v tomto stvorení ako brzdiace, rušivé a trvale škodlivé, dnes nakoniec opovrhovaný vlastnou vinou pre svoje smiešne chcenie vedieť všetko lepšie. Svoje odvrhnutie si tvrdošijne sám vynútil, keďže sa urobil neschopným, aby jednoducho a v pokore prijímal Božie milosti. Chcel zo seba urobiť Stvoriteľa, chcel mať všade posledné slovo, chcel si vynútiť, aby pôsobenie Všemohúceho bolo úplne podrobené jeho pozemskej vôli.“

Sebaúctu môže muž nadobudnúť jedine pohľadom na ženskú dôstojnosť, ktorú ochraňuje a to mu poskytuje a udržiava úctu pred sebou samým. To je to veľké doteraz ešte nevyslovené tajomstvo medzi ženou a mužom, schopné dať mu tu na zemi podnet na veľké čisté činy. Tajomstvo ktoré všetko myslenie očistne prežaruje a tak rozširuje posvätný záblesk vznešenej túžby po Svetle v celom pozemskom bytí. Ale to všetko odňala mužovi žena, ktorá rýchlo podľahla Luciferovmu zvádzaniu následkom smiešnej márnomyseľnosti pozemského rozumu.

Ešte ste si celkom neujasnili ťarchu škodlivých následkov, ktorá musela dopadnúť na celé pozemské ľudstvo, keď väčšina pozemského ženstva sa snažila svojím nesprávnym správaním horlivo rúcať mosty spájajúce ho s prúdmi Svetla. Len čo sa žena pokúsi mužsky myslieť i konať, tu sa hneď toto chcenie prejaví príslušným spôsobom. Najprv vo všetkom čo je s ňou úzko späté s bytostným, potom i s jemnohmotným, rovnako ako potom po určitom čase aj v jemnejšej hrubohmotnosti.

Tým je potom strhnutý most, ktorý pozemskú ženu robí schopnou svojím pasívnym druhom prijímať vyššie žiarenia a sprostredkovávať ich hrubšej hmotnosti, v ktorej je svojím telom určitou silou zakotvená. Toto je však tiež ten most, ktorý duša potrebuje na pozemskú inkarnáciu do hrubohmotného tela. Ak tento most chýba, tak je každej duši vstup do rastúceho tela znemožnený. Lenže ak je tento most iba čiastočne zrútený, čo závisí od druhu a veľkosti chceného pomužštenia činnosti ženy, tak sa aj napriek tomu môžu inkarnovať duše, ktoré rovnako nie sú ani celkom mužské ani celkom ženské, tvoria teda nepekné, neharmonické zmesi.

Nežné, pravé ženské duše sa nikdy neinkarnujú skrz takéto neženské ženy. Z toho dôvodu je ženské pokolenie na zemi postupne celkom otravované. Nakoniec nastáva po určitom čase neplodnosť, takže národ ktorý pripustí, aby sa ženstvo pomužšťovalo, je odsúdený na pomalé vymieranie.

Toto dianie však v dnešných moderných časoch naberá na obrátkach, vidíme to všade okolo seba. Ľudí patriacich do LGBTI+ komunity pribúda. Týchto ľudí nemusíme nenávidieť, môžeme ich rešpektovať. Rozhodne by som však neodporúčal oslavovať týchto ľudí, pretože sú pokrivení – oni sa však môžu narovnať. Pre tieto duše by však bolo lepšie keby sa vyvíjali vo svojich úrovniach kam prirodzene patria. Radšej sa začnime podrobnejšie zaoberať koreňom celého problému – pomužšťovaním žien. Šíri sa to ako mor, ženy sa chcú vo všetkom vyrovnať mužom a paradoxne mužov nútia vykonávať jemné ženské práce.