V časoch Ježišových hŕstka ľudí uverila jeho slovu a skutkom. Vznikalo nové náboženstvo kresťanstvo. Sám Ježiš však povedal, že neprišiel zákon zrušiť, ale naopak len naplniť. Takže majme na pamäti, že Zdroj všetkého života je len Jeden – Boh. Z tohto pohľadu hrať sa na nejakú náboženskú príslušnosť je irelevantné, ani sám Ježiš sa nikoho nepýtal akej je viery, lebo v skutočnosti je len jedna viera.

Prví kresťania boli Židia uverili v Ježiša a niekoľkí ho nasledovali. Prví kresťania neskôr aj z pohanského sveta boli vraždení pre novú vieru v Mesiáša. Ale vďaka ich odvahe a statočnosti sa nám dodnes zachovali evanjeliá. Neskôr Rímska ríša cca po 400 rokoch uznala kresťanstvo za oficiálne a prestala kresťanov prenasledovať a vraždiť. Oficiálna cirkev tiež uchovala Ježišove posolstvo, za čo im patrí určite vďaka a úcta.

Zostáva už len jedna podstatná vec, aby cirkevní hodnostári tie texty evanjelií aj vnútorne precítili nie len na omšiach odrecitovali alebo odspievali. Dnes totiž samotná cirkev hovorí, že Ježiš umrel za naše hriechy, vykúpil nás svojou krvou a keď v neho uveríme ideme automaticky do raja. Cirkevní hodnostári to ani nehovorím, tí by podľa súčasnej mienky mali mať už vstupenky do raja „zakúpené“.

Nikodém bol farizej, popredný muž medzi Židmi. (Farizej takže akoby cirkevný hodnostár.) Nikodém prišiel v noci za Ježišom a hovoril mu: „Majstre vieme že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže činiť znamenia aké ty činíš ak len Boh nie je s ním. Ježiš mu odpovedal (Ján 3:3): „Veru, veru hovorím ti ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Kráľovstvo Božie.“ Sám Nikodém sa tomu divil. Všimnime si, že Nikodém určite chodil do chrámu, kázal v ňom a dodržiaval Mojžišov zákon, ale napriek tomu mu Ježiš nepovedal dobre žiješ v Kráľovstve nebeskom ťa už očakávajú.

Naopak povedal mu: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva nebeského.“ Takže je tu apel prebudiť svojho ducha. A znova sa narodiť – je akoby sa úplne od základu zmeniť. To aj Radca dosvedčuje, že sa musíme od základu zmeniť, inak nevojdeme do Kráľovstva nebeského. Z tohto pohľadu mi pripadá, že cirkevní hodnostári zbytočne dávajú ľuďom odpustky a ľudia ich zbytočne prijímajú. Zrejme jediné čo zaváži, je to akí skutočne sme vo svojom vnútri.

Ježiš ďalej hovorí Nikodémovi: „A v tom je súd, že Svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako Svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Ježiš bol tým Svetlom. A slovo ktoré hovoril malo byť pre tých čo prijmú to slovo vodítkom na ceste do Kráľovstva nebeského. Ježiš dosť ostro kritizoval zákonníkov, farizejov a kňazov. Dokonca povedal, že ich opovrhovaní mýtnici a neviestky predbiehajú do Kráľovstva nebeského. To boli predstavitelia vtedajšej cirkvi, takže je zrejmé, že ani cirkevní hodnostári dneška nemajú miesto v raji isté, ale musia oň zabojovať ako Nikodém a jemu podobní.

Boli niekoľkí predstavitelia židovskej cirkvi zákonníci, farizeji, kňazi ktorí v Ježišovi spoznali Mesiáša, ale väčšina cirkevných hodnostárov si nechali zatemniť svoju myseľ a striehli na každé Ježišove slovo, chceli ho verejne znemožniť. Keď sa im to nepodarilo, prišli na to, že jediná cesta ako sa zbaviť nepohodlného hlásateľa Pravdy je dať ho zavraždiť, čo aj pod vedením Kajfáša urobili.

Dnes je podľa mňa situácia podobná. Verím tomu, že ako za čias Ježiša je niekoľko cirkevných hodnostárov, ktorí spoznali Radcu a jeho slovo ako pravé. Ale väčšina je proti. Čas však neúprosne odhalí, kto si zaslúži česť a uznanie ako Nikodém a kto naopak fatálne zlyhal ako Kajfáš. Navyše ak platí ďalší Ježišov výrok: Čo sejete, to zožnete!“, tak tí prví dostanú zaslúženú odmenu od Otca a tí druhí zaslúžení trest.

Na tomto svete je mnoho národov. Každý národ je iný, špecifický a spolu tvoríme akoby pestrofarebnú lúku s kvetmi. Predpokladám však, že národ v ktorom prvom bude mať Nikodémove krídlo prevahu nad Kajfášovým, ten národ získa slávu a uznanie, rovnako ako by tú slávu získal aj Izrael keby jeho väčšia časť cirkvi a ľudu prijala Mesiáša.

Je to zhruba 2 tisíc rokov, čo tu na Zemi bolo Svetlo – Mesiáš – Ježiš. Kajfášove aj Nikodémove meno sú dodnes všeobecne známe a myslím, že ešte aj dlho budú známe. Čo mala židovská cirkev urobiť? Podľa mňa mali židovskí cirkevní hodnostári v 1. rade Ježiša spoznať. Ak by ho spoznali, že je od Boha mali mu prejaviť úctu – počúvať ho čo hovorí – a samozrejme NASLEDOVAŤ HO.

Keď Ježiš videl, že sa blíži jeho pozemská smrť a videl v akom katastrofálnom stave sú ľudia, napriek jeho pôsobeniu. Z lásky k nám prosil Otca, aby nám poslal Pomocníka, Radcu. Sám Ježiš sa vyjadril pred učeníkmi, že ten Radca nás uvedie do všetkej pravdy. Nie Ježiš nepovedal, že budem prosiť Otca, aby zoslal Ducha svätého na cirkevné koncily a že tie koncily a pápeži nás uvedú do všetkej pravdy. NIE to skutočne Ježiš nepovedal, veď len ten čo príde od Boha, môže vydať skutočné svedectvo o Pravde.

Tak ako Ježiš neprišiel zrušiť Mojžišov zákon, ani Radca neprišiel zrušiť Ježišove učenie. Ba naopak sám Ježiš hovorí o Radcovi: „On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko čo má Otec je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Takže tu nie je dôvodná žiadna obava prijať Posolstvo od Radcu, naopak je tu veľký apel od Ježiša – jedni z jeho posledných slov, aby SME RADCU POČÚVALI A NASLEDOVALI.

Každý si musí vybrať, na ktorú stranu sa pridá a cirkevní hodnostári nie sú z tejto voľby vyňatí. Oni sú dnes, tak ako to bolo za čias Ježišových duchovné autority, garanti ktorí nám ukazujú správnu cestu. Sami si toto úctyhodné povolanie zvolili a musia prijať aj obrovskú zodpovednosť, ktorá k tomu prináleží. Ak totiž srdcom cítia, že Boh existuje, ak čítajú Jeho písma mali by spoznať aj to, či Abd-ru-shin je tým pravým Radcom, ktorého nám Ježiš z najčistejšej lásky od Otca vyprosil.

Pritom by som odporúčal cirkevným hodnostárom, aby vlastné dielo – dogmy dali trochu bokom a precítili vo svojom vnútri, že každá jedna veta, ktorú Ježiš povedal má obrovskú hodnotu. A Ježiš povedal aj toto: „Nebo a Zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“.