Na začiatku uvediem citát z evanjelia Matúšovho 5:20 – „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do Kráľovstva nebeského.“ Táto jedna Ježišova veta stojí skutočne za hlbšiu úvahu. Pretože zákonníci a farizeji vytvárali obraz, že oni a Boh sú v jednote. Lenže prišiel tam Ježiš, ktorý bol naozaj s Bohom v jednote a vieme ako to dopadlo. Ešte pred Ježišom títo zákonníci a farizeji prenasledovali prorokov, o čom je tiež zmienka v evanjeliách.

Matúš: 23:13 – „Beda vám zákonníci a farizeji – pokrytci, že zatvárate Kráľovstvo nebeské pred ľuďmi, sami nevchádzate do neho a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť.“ Takže tu vidíme, že tí čo mali byť mostom k Bohu, sa stali prekážkou na ceste do Kráľovstva nebeského, do nášho pravého domova kam sa máme navrátiť a kde je možný večný život. Opýtajme sa sami seba je to dnes s cirkvou lepšie? Mne sa zdá, že sa boríme s podobným problémom. Cirkev má množstvo obradov, odpustkov a dogiem. Ale je toto cesta do Kráľovstva nebeského? Myslím si, že nie.

Naproti tomu sa cirkev stavia proti Posolstvu od Abd-ru-shina, kde sa jasne píše odkiaľ prichádzame a kam máme smerovať, taktiež ako máme žiť, aby sme sa tam do Kráľovstva nebeského a večného života dostali. Prečo to však kresťanské cirkvi blokujú? Odvádzajú pozornosť na samých seba, na ich obrady, odpustky a dogmy – na ich vlastné diela. Veriaci, či neveriaci by sa tým však nemali nechať zmiasť. Ako sa dostať do raja, nie je žiadne tajomstvo, treba sa len snažiť žiť v čistote, pravde a spravodlivosti, čo vyžadoval Mojžiš, proroci aj Ježiš.

A ak už pochybíme, mali by sme naozaj úprimne oľutovať svoje zlé činy, snažiť sa veci napraviť ak sa dajú a ak nie tak radšej každý zlý skutok prekryť inými dobrými skutkami. Myslím si, že to je oveľa lepšie ako sa spoliehať na cirkevné odpustky. Nič totiž čo sme vykonali sa nestratí a Boh vidí aj do nášho vnútra, takže skrývať sa môžeme akurát tak pred svetom a pred ľuďmi. Takže pri všetkých tých cirkvou ponúkaných odpustkoch, dogmách a obradoch, treba dať pozor, aby sme nezablúdili a držali sa toho hlavného.