ako nevedomé duchovné zárodky. Boli sme totiž natoľko slabí, že sme sa v tlaku Svetla, ktoré je v raji nedokázali rozvinúť na sebavedomých. Klesli sme do svetov pod rajom, aby sme sa stali sebauvedomenými. Prišli sme do týchto svetov z milosti Božej, aby sme sa mohli rozvíjať, keďže tu bol menší tlak Svetla ako v raji.

Akosi sme však v týchto svetoch pod rajom uviazli. Je to až také fatálne, že dnes si mnohí myslia, že nič okrem hmotného vesmíru ani neexistuje. To je to naše zablúdenie o ktorom hovoril Ježiš. Mali by sme hľadať cestu naspäť do Kráľovstva nebeského – do raja. Ježiš nám túto cestu ukázal, že treba žiť v čistote a láske a potom to pôjde samé. Ale mnohí ľudia len neveriacky krútili hlavou aj v časoch Ježišových aj teraz. Vtedy ešte mnohí aj uverili, ale prešlo pár storočí a opäť to vyprchalo.

Lenže sám Ježiš povedal „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ Mnoho ľudí však vsádza všetko na 1 kartu – na hmotu tejto zeme. Myslím si že je to dosť hazardérske, ale je to ich vec. Izrael nám mal ukazovať cestu. Tam bol Abrahám, Mojžiš, proroci, Ján Krstiteľ a Ježiš. Museli sa tam diať úžasné veci a máme o tom záznamy – Starý a Nový zákon.

Boh dal pokyny ako máme žiť, vyjavil svoju vôľu a Ježiš nás pozval na správnu cestu – naspäť do Kráľovstva nebeského. Všetko sa to síce udialo v jednom výnimočnom národe v Izraeli, ale dnes sú tieto skutočnosti prístupné všetkým národom a všetkých ľuďom, ktorí majú záujem. Takisto každý sám má hľadať Boha, prihovárať sa mu a hľadať pravdu a správnu cestu. Máme svoje svedomie, ktoré je nám spoľahlivým kompasom, len ho treba počúvať, ten náš vnútorný hlas.