V predchádzajúcom článku som sprostredkoval Abd-ru-shinov výklad ako vzniklo Praduchovné. Že to bolo aktom Božej milosti. Pri slovách „Buď Svetlo!“ začalo vyžarovanie mimo Božskej ríše a mohlo sa tak utvoriť Praduchovné.

Pozdejšie stvorenie mohlo potom vzniknúť pôsobením praduchovných prastvorených. Tento zostupný dej je trvalým aj keď tiež slabším opakovaním prastvorenia. Prebieha v zmysle príslušných zákonov, pričom druh diania sa samozrejme tiež prispôsobuje práve platným zmenám foriem zákonov.

Pre pozdejšie stvorenie už nebolo dané nijaké priame spojenie z Imanuela, lebo toto sa vyvinulo len ako dôsledok prastvorenia z vôle praduchovných. Základom tohto diania bola opäť len láska k duchovnému, ktoré zostávajúc v praduchovnej ríši nevedomé, vyvíjalo rovnakú túžbu po sebauvedomení ako predtým praduchovné v Božskej ríši. Lenže sila duchovného nestačila na to, aby sa v pozdejšom stvorení vyvinulo bezprostredne a hneď ako sebavedomé ako to dokázalo silnejšie praduchovné.

V pozdejšom stvorení sa musela posledná zrazenina duchovného iba pomaly vyvíjať pod vplyvom praduchovných prastvorených lebo obsahom nie je tak bohatá ako praduchovné.

Podľa mňa sa v tomto ukrýva aj vysvetlenie toho, že v Biblii sa píše o stvorení sveta za 7 dní, ale zároveň nám veda preukázateľne dokázala, že život na našej planéte sa vyvíjal milióny rokov.