Toto je úplne jednoduché a ľahko pochopiteľné odporúčanie Ježiša Krista ako sa máme k sebe správať. Byť jednoducho k ľuďom férový, nesnažiť sa ich využiť, okradnúť a podobne. Proste vždy si predstaviť toho blížneho ako by som to bol ja sám a podľa toho k nemu pristupovať.

Lenže prefíkaný rozum ľudí vymyslel milióny dôvodov, prečo sa k svojim blížnym nesprávať ako k sebe samému. Svetu ľudí vládne sebectvo a egoizmus. Jednoducho povedané na druhých sme oveľa prísnejší ako na seba, túžba po majetku vedie mnohých k nekalým praktikám. Ľudia sú ochotní do krvi sa hádať za seba, svoje pravdy a svoje výhody. A keď kukneme trochu do histórie napríklad také otroctvo, bolo krásnym vyjadrením, ako sme svojich blížnych milovali.

Sú však aj ľudia féroví a to je pekné pozorovať. Ale sú aj takí, čo ako sa povie nemajú ani oči – lebo to až do očí bije akí sú sebci, na úkor ostatných. Jedna Ježišova veta. Len si predstavte aké by to bolo, keby všetci žili podľa tejto vety. Ľudia však majú mimoriadny talent všetko otočiť tak, ako to vyhovuje im samým. To je podľa mňa dôvod prečo Ježiš povedal, že sme MY – Ľudstvo sme zablúdili.

Nastúpiť na PRAVÚ – správnu cestu je podľa tohto naozaj veľmi jednoduché. Nemusíme prečítať tony duchovných kníh a pátrať v starých spisoch, stačí milovať svojich blížnych ako seba samého. Len ľudstvo ako by sa bálo vykročiť na túto cestu a temno urobí všetko preto, aby sme na tú cestu nikdy ani nenastúpili.

Je to tiež súboj vypočítavého chladného rozumu a nášho citu – svedomia. Pripadá mi to však tak, že mnohí ľudia tento cit, toto svedomie potláčajú a oveľa viac priestoru dostáva vypočítavý rozum, ktorý vníma len hmotné konsekvencie a má dosah len na tento náš pozemský život. Naproti tomu naše svedomie je povznesené nad priestor a čas, dokáže vnímať oveľa viac. Je teda len na samotných ľuďoch čo budú preferovať, podľa čoho budú riadiť svoje životy.