Predstavte si, že nejaký človek spôsobí inému veľkú bolesť napríklad zabijem mu dieťa alebo niečo podobné naozaj strašné s dlho trvajúcimi následkami a bolesťou. Stáva sa, že v takýchto situáciách poškodení skĺzavajú k tak obrovskej nenávisti, že povedia nikdy v živote ti neodpustím.

Teraz sa pozrime na to či je to správne. Existujú tu 3 pohľady na odpustenie: ľudský, cirkevný a karmický. Ľudský často skĺzava k obrovskej nenávisti, kde by páchateľovi najradšej spôsobil niekoľkonásobnú odplatu. Cirkev hovorí, že stačí úprimne oľutovať alebo rozhrešenie od kňaza. Karmický model hovorí o tom, že páchateľovi sa vráti presne taká bolesť a všetko ako on spôsobil obeti plus adekvátne úroky – nie úžernícke a potom by mu mal poškodený odpustiť aj Boh mu po spravodlivom odpykaní odpustí.

Ktorý model sa vám najviac pozdáva? Pretože môže sa stať aj vám, že aj neúmyselne spôsobíte niekomu veľkú bolesť alebo že niekoho usmrtíte pri nehode. Predstavte si, že by ste chceli všetkými možnými spôsobmi odčiniť svoj skutok. Poškodenej rodine by ste všemožne pomáhali ešte by vás aj postihla podobná karma. Ako by ste sa cítili keby vám napriek všetkému nechceli odpustiť. Myslím si, že by to bol hrozný pocit.

Strata blízkeho je určite veľmi bolestivá. O to viac, že naša spoločnosť je silno ateistická a ľudia reálne neveria, že ten čo umrie pokračuje v živote na druhej strane. Oni jednoducho veria, že svojho milovaného syna, dcéru stratili navždy.

Ja osobne si myslím, že život pokračuje aj po smrti a že každý je podrobený dokonalým karmickým zákonom Stvoriteľa. Jednoducho že každý dostane spravodlivý trest alebo odmenu, presne podľa toho čo vykonal. Ak toto platí mali by sme sa naučiť aj odpúšťať si. Pretože ak tieto veci platia je nesprávne zotrvávať desaťročia v obrovskej nenávisti. Každý sa môže dostať do úlohy páchateľa. Mali by sme sa naučiť rešpektovať sa navzájom a odpúšťať si.