Predstavte si že máte smrteľnú diagnózu. Existuje však liečba alebo nejaký prostriedok, ktorý by vám garantoval 1 plnohodnotný rok života navyše. Zaujíma ma váš názor koľko by ste boli ochotný za taký liek alebo liečbu zaplatiť?

Lebo keď píšem o duchovných témach, mnohí reagujú, že koho to už zaujíma, že sa treba venovať bežným problémom dneška. Samozrejme že treba riešiť každodenné problémy, chodiť do práce starať sa o domácnosť. Ale ak je tu čo i len malá šanca na večný život, je správne že to ľudia odsúvajú niekde úplne na koniec priorít? Veď to by bolo niečo úžasné ak by existoval život aj po pozemskej smrti.

Mnohí spochybňujú aj to či tu vôbec Ježiš niekedy bol a čo vôbec hovoril. Každý má právo myslieť si čo chce a veriť čomu chce. Ale ak sa dobrovoľne vzdávajú Ježiša, potom sa vzdávajú aj pomocí od neho prúdiacich. Ľudia zrejme očakávajú, že ak Boh existuje mal by sa prezentovať nejakým fantastickým spôsobom. Ten Boh ale zrejme musí pôsobiť vrámci zákonov stvorenia. Preto prišiel – narodil sa Ježiš ako človek a hovoril nám čo je na druhej strane, čo je v nebi.

Mnohí aj v jeho časoch očakávali, že syn Boží bude disponovať nejakou ohromnou mystickou silou a bude robiť čo sa mu zachce, že porazí kráľov a armády. Aj keď ho pribili na kríž kričali na neho ak si syn Boží zostúp z kríža. To bola naša predstava. Ale vyzerá to, že Ježiš mal také isté ľudské telo ako my. A keď hocikoho pribijú železnými klinmi na kríž nemá šancu sa oslobodiť. Zázraky liečenia ktoré robil Ježiš sa museli diať tiež v rámci platných zákonov stvorenia.

Takže to vyzerá, že predstava Židov a aj naša predstava o Mesiášovi bola úplne iná ako bola realita. Nič to však nemení na tom, že Boh sa nám dal v Ježišovi poznať a priniesol nám poznanie o tom čo je na druhej strane – po pozemskej smrti. Priniesol pravdu do chaosu ľudských názorov a výkladov. Má to obrovskú hodnotu.

Ježiš hovoril o širokej a úzkej ceste. Úzka cesta vedie do kráľovstva nebeského. Je to cesta dodržiavania istých pravidiel – Desatora, jednoducho že si nerobíme čo sa nám zachce, ale držíme sa určitej mravnej čistoty. Ľudia vytvorili vojny, nenávisť, prostitúciu, pomstychtivosť, chamtivosť. To sú naše produkty, ktoré vyzerá že až príliš silno zakorenili v našej spoločnosti. Ježiš prišiel v prvom rade kvôli národu židovskému, aby mu vysvetlil, že je to zlá cesta.

Ak by Izrael prijal napomínania prorokov a Ježiša, mohol sa stať žiarivým vzorom pre všetky ostatné národy. Všetci vieme ako to dopadlo. Hoci Židia zlyhali aj tak to čo sa tam odohralo je studnicou múdrosti pre všetky ostatné národy ktoré chcú o tom vedieť. Mám na mysli starý zákon – skutky prorokov, Mojžiša a nový zákon posolstvo Ježiša Krista.

Je však až zarážajúce ako ľudia po celom svete nechcú prijať Ježišov koncept. Ľudia sú zvyknutí hneď si všetko zlé vracať – neveria na karmu, neveria na posmrtný život. Neustále poháňajú kolobeh utrpenia o ktorom aj Buddha rozprával. Keby sme milovali svojich blížnych ako seba samého, svet by vyzeral úplne inak. Namiesto toho tu máme egoizmus, neústupčivosť, nenávisť, pomstychtivosť, krádeže, prostitúciu, vraždy a vojny. Naozaj ľudstvo môže byť na seba „pyšné“.