Zamysleli ste sa niekedy ako môžeme byť otrokmi hriechu? Duch pravdy vysvetľuje, že je to kvôli karmickým následkom nášho zlého konania. Jednoducho, že existuje Zákon zvratného pôsobenia, ktorý je votkaný do celého stvorenia. A pôvodcovi prináša dobré alebo zlé následky presne podľa konania každého. Presne v zmysle Ježišovho čo sejete, to zožnete. Takže ak existuje takýto zákon a niekto urobí niečo zlé – vyzerá to, že nie je možné vyhnúť sa následkom. Jednoducho páchateľ hriechu sa stáva otrokom, pokiaľ si svoju vinu neodpyká, neodčiní.

Naproti tomu sú tu cirkevné výklady. Benevolentné odpúšťanie hriechov ako na bežiacom páse – stačí oľutovať, dva Otčenáše, tri Zdravasy a podobne. Takisto cirkevníci dokonca vymysleli predávanie odpustkov. Takže cirkev hovorí, že vám môže vymazať hriech individuálne podľa ich uváženia.

Ľudia sami porozmýšľajte čo viac hovorí o Božej dokonalosti a dokonalej Božej spravodlivosti. Či je to samočinne automaticky na každého pôsobiaci zákon alebo individuálne posudzovanie cirkvi? Môžeme tiež rozmýšľať či postup cirkvi nie je popieraním zákona o ktorom hovoril Ježiš.

Keby radšej cirkevníci pri spovediach alebo iných príležitostiach upozorňovali ľudí na Božiu spravodlivosť – čo sejete, to zožnete. A keď sa niekto prizná k spáchaniu niečoho zlého áno nech prosí pokorne o odpustenie, ale aj toho človeka, ktorému spôsobil škodu. Nech úprimne oľutuje svoje konanie. ALE HLAVNE nech sa pripraví na spätné účinky svojho konania. A ten páchateľ zlého sa až potom vyslobodí z otroctva hriechu, keď splatí svoju vinu.

Spätné účinky sa môžu zmierniť ak tento páchateľ zlého činu, začne konať dobré skutky. Tu vidím priestor na zmiernenie spravodlivého trestu a nie v kupovaní si cirkevných odpustkov.

Pozrite sa do svojho vnútra. Podľa mňa väčšina ľudí považuje za spravodlivé, aby páchateľovi zlého činu bolo odpustené až potom keď úprimne oľutuje svoje konanie, poprosí o odpustenie Boha aj poškodeného, ALE HLAVNE zažije na sebe to čo spôsobil svojmu blížnemu. Myslím si že takto vnímame prirodzenú spravodlivosť. Samozrejme, že pred týmito účinkami nikoho neochráni nič ani pozemská smrť.

Cirkevný prístup k odpusteniu viny preto vnímam ako kontraproduktívny a zdeformovaný. Cirkevníci vytvorili vlastné spôsoby ako odpustiť vinu, ale nemyslím si, že zodpovedajú realite. Pripísali totiž prílišnú moc sebe – cirkvi a akoby popreli zákony o ktorých hovoril Ježiš: čo sejete, to zožnete a každý kto pácha hriech, je otrokom hriechu.