Existuje taká teória, že nič nie je náhoda, že nemáme len tento jeden pozemský život, ale mali sme ich už niekoľko a ani to do akých pomerov sa rodíme nie je náhoda a k akým ľuďom. Všetko je len spravodlivé vyústenie nášho predchádzajúceho snaženia a správania. Takisto naše okolie nie je náhodné. Čiže ľudia ktorých stretávame v škole, práci vo voľnom čase proste tí s ktorými trávime najviac času.

S niektorými ľuďmi je nám veľmi dobre na iných nás niektoré veci doslova vytáčajú. Lenže práve to, čo nám tak vadí na ľuďoch v našom okolí, mohli byť naše minulé zlé vlastnosti, ktorých sme sa už čiastočne zbavili. To že nás to tak vytáča na druhých je podľa mňa preto, že ešte stále to niekde hlboko v nás drieme. Riešenie je úplne sa toho vzdať, zmeniť svoje vnútro tak, aby už tieto vlastnosti nenachádzali v nás nijakú odozvu. Je možné že musíme prijať posledné zvyšky karmy a až potom budeme môcť ísť k lepšej budúcnosti. To mal zrejme Ježiš na mysli vysloboďte sa z otroctva hriechu, pretože ak sme robili zlé veci, sme ako otrok, ktorý čaká na svoje vykúpenie.

Môže sa stať, že nám fakt niečo na niekom vadí napríklad v práci a chceme doslova ujsť pred tým. Avšak ešte skôr ako dáme výpoveď mali by sme sa úprimne zahľadieť do svojho vnútra a stať sa lepším človekom. Môže sa totiž stať, že keď nezmeníme seba, opäť narazíme na podobný typ človeka. Mali by sme sa najprv pozrieť ale úprimne na samých seba, lebo často si ani neuvedomujeme, že aj my sami svojím správaním sme spúšťačmi reakcií, ktoré sa nám vôbec nepáčia.

Karmický zákon hovorí, že každému sa všetko vráti až do najjemnejších detailov. Preto ako jediné riešenie sa javí robiť čo najviac dobrých vecí, šíriť okolo seba lásku a harmóniu, nenechať sa vyviesť z rovnováhy. Samozrejme máme právo odísť od ľudí pri ktorých nám je zle. Ale ešte predtým by sme sa mali aj my sami zlepšiť a zbaviť sa aj posledných zvyškov zlej vlastnosti. Lebo naše okolie nám tú vlastnosť ukazuje ako akési zrkadlo: pozri sa takýto si kedysi bol.

Treba sa z toho poučiť a stať sa lepším človekom. Nad druhými moc nemáme, oni keď chcú budú zotrvávať vo svojich chybách tak dlho kým nepochopia, že to nie je správne a ubližuje to im samotným aj ľuďom v ich okolí. Základ k zmene je vôbec uvedomiť si a priznať, že máme nejakú zlú vlastnosť. A keď na svojich ľudských zrkadlách vidíme aké je také správanie nepekné a aké utrpenie z toho vzniká, namiesto zlosti sa možno v nás prebudí vďaka za to, že sme si mohli uvedomiť nesprávnosť takéhoto konania. Človek sám na seba nie je taký kritický ako na druhých, preto niekedy sami na sebe nedokážeme spozorovať zlé vlastnosti. Preto môžeme byť vďační, že máme tieto ľudské zrkadlá. Zostáva už len popracovať na sebe a zmeniť sa k lepšiemu.