Myslím si že je to tak. Pretože pomstychtiví ľudia nie sú skutoční veriaci a preto nemôžu mať ani podporu Svetla. Keď niekto ublíži pomstychtivému človeku, ten sa chce okamžite pomstiť a to podľa svojho uváženia. Skutočne veriaci keď utrpí nejakú ujmu, tak si spytuje svedomie. Pýta sa sám seba v čom pochybil, či je toto trest za jeho nesprávne konanie?

Takže skutočne veriaci človek keď sa na neho valia pohromy, samozrejme sa bráni. Ide len o to či sa dokáže ubrániť? Ak nie a utrpí škodu mal by počkať na Božiu spravodlivosť. Toto sa zdá pre mnohých zrejme smiešna, ale ak je do stvorenia vložený zákon o sejbe a žatve, tak to až také smiešne nie je. Podľa tohto zákona potom aj vinník dostane presne taký trest ako si zaslúži, podľa toho či bol v práve, len vracal svoje utrpenie alebo naopak nebol v práve.

Podľa zákona zvratného pôsobenia sa musí nevyhnutne každému vrátiť aj s úrokami presne to čo zasial. Boh sa vyjadril v starom zákone ústami prorokov: „Moja je pomsta, ja odplatím!“. Podobne hovorí Ježiš čo sejete, to zožnete alebo kto mečom bojuje, mečom aj zahynie. Ježiš hovorí o akýchsi NUTNÝCH následkoch nášho konania.

Po okamžitej pomste siaha len človek, ktorý neverí na dokonalú Božiu spravodlivosť. Lebo keby jej veril neunáhlil by sa. Keď sa chce človek pomstiť aj keď je v práve pošpiňuje sa, viaže si na seba novú karmu. Ak sa chce pomstiť musí totiž ubližovať a napája sa tak na nízke energie. A tieto temné centrály pôsobia len deštrukčne, nedokážu vytvoriť nič výnimočné. Takže ani človek ktorý sa nechá ovládnuť hnevom a rýchlo siaha po pomste nemôže byť požehnaný a dokázať niečo veľké, pretože mu na to chýba spojenie so Svetlom so vznešenými budujúcimi centrálami, ktoré majú dostatok síl a schopností vybudovať niečo výnimočné.