Predstavte si, že by niekde tu na zemi existovali dokumenty, ktoré by vysvetľovali ako vznikol vesmír, človek či existuje duša a Boh, či existujú aj iné bytosti a čo je ich úlohou? A dajme tomu, že všetky tieto informácie by boli pravdivé a každý človek, ktorý by chcel by si tie dokumenty mohol preštudovať.

Podľa vás koľko percent ľudí by sa začalo o tieto dokumenty zaujímať? Bol by vôbec nejaký záujem preskúmať tieto dokumenty? Narážam na to, že ľudia majú tendenciu lipnúť na svojich zaužívaných názoroch. Veľa sa hovorí, že ľudstvo je dychtivé po poznaní, no mne to celkom tak nepripadá.

Otázne je koľko percent ľudí by o tie dokumenty prejavilo záujem a ešte zaujímavejšie číslo by bolo koľko % ľudí by tie dokumenty začalo skúmať seriózne naozaj vážnejšie? Ja si myslím, že celkový záujem by bol pod 20% a vážny tipnem do 5% aj to som možno prehnal.

Ide o to, že v našej spoločnosti sú silné brzdiace mechanizmy. Napríklad strach pred novým, nepoznaným, zotrvať na tom starom je istota aj keď to môže byť nesprávne, neochota sa niečomu prispôsobovať, zaoberanie sa výlučne svojím mikrosvetom, strach pred tým, že môj vlastný názor sa ukáže ako nesprávny, ľahostajnosť, lenivosť a podobne. Toto sú silné motivátory ľudí nespoznávať pravdu. Vyzerá to, že ľudí ktorí túžia skutočne spoznať pravdu nie je veľa.

Ale čoho je naozaj veľa je reptania, sťažovania sa, obviňovanie kohokoľvek iného len nie seba samého zo súčasného stavu spoločnosti. Problém však nastáva keď túžime po totálne spravodlivej, harmonickej spoločnosti a naozaj plnohodnotnom živote. K takémuto cieľu totiž nevedú výhovorky, falošná alebo neúplná túžba po pravde, už dopredu odmietanie niektorých názorov alebo princípov a podobne. K dokonalej spoločnosti vedie podľa mňa len to najdokonalejšie snaženie sa, vytváranie priestoru pre každého aj vytvorenie priestoru pre všetky druhy názorov, technologický pokrok avšak ten musí byť sprevádzaný morálnym pokrokom, aby z toho neprofitovalo len pár ľudí, spravodlivejšie prerozdeľovanie zdrojov a podobne.