Dennodenne platíme pri svojich nákupoch za tovary a služby DPH do spoločnej kasy. Je to príjem štátu. Existujú však chytráci podnikatelia, ktorí sa na túto DPH kasu nacucli ako pijavice a podvodmi si nechávajú z tejto kasy vyplácať obrovské peniaze. Povieme si že okrádajú štát. Ale pozor oni okrádajú nás všetkých. Alebo sa dá povedať, že nefinancujeme chod štátu ale luxus týchto darebákov. Malo by nás to preto viac zaujímať a dúfam, že to bude aj témou najbližších parlamentných volieb.

Pozrime sa na to v číslach. Tak napríklad teraz medializovaný prípad vratky DPH v hodnote 2 milióny euro pre Bašternáka. Síce ho odsúdili a sumu doplatil, ale o koľko nás chcel obrať?

Zjednodušený prepočet: nech priemerný Slovák zarobí 1000 euro v čistom mesačne (ročne 12000 euro)  a všetky peniaze minie a odvedie z toho štátu DPH 20 %, aby sa to ľahšie počítalo. Otázka znie: koľko takýchto Slovákov treba, aby si pijavica Bašternák mohol vypýtať od štátu 2 mil. euro?

Ide o ročné zúčtovanie DPH. Tak náš Slovák za rok odvenie 20 % z 12000 minutých eur = 2400 eur.

2 000 000 : 2400 = 833 ľudí

Takže len aby sme mali o tom predstavu, že koľko ľudí musí drieť na jeden podvod takejto pijavice, ak by mu to prešlo.

A čo tak Kočnerove podvody s predajom hotelov v Donovaloch? Tam prišiel štát v rokoch 2010 – 2012 na vratkách DPH o 8 mil. eur. Koľko Slovákov s príjmom 1000 eur mesačne, čiže 12000 eur (z toho 20% je 2400 eur) ročne muselo celý rok drieť na tento podvod?

8 000 000 : 2400 = 3333 Slovákov

Takže na Kočnerove podvody s DPH s hotelmi v Donovaloch muselo rok drieť 3333 Slovákov, s tým že pre štát nešlo nič a všetko si zobral pán Kočner a jeho kumpáni. Ide o to koľko ďalších je takýchto špekulantov a podvodníkov s DPH? Štát reálne vyberie len cca 75% celkovej hodnoty DPH.

My financujeme chod štátu a peniaze ktoré cez dane platíme by mali byť použité v prospech celej spoločnosti a nie na luxusný život parazitov. Štát by mal byť veľmi aktívny pri odhaľovaní takýchto podvodov, pretože to spôsobuje odliv obrovských peňazí zo štátneho rozpočtu. Štát by mal byť pri zistení takýchto podvodov tvrdý a nekompromisný ako v prípade Bašternáka. Štát sa má starať o blaho občanov, nie zabezpečovať luxusný život podvodníkom.

Ak chceme žiť v prosperite a blahobyte cesta k tomu podľa mňa vedie aj tak, že štát bude tvrdý a nekompromisný, podvodníkov bude zatvárať do basy a siahne im na majetok. Pretože toto mnohých odradí od takéhoto parazitizmu a štát sa stane zodpovednejším hospodárom s našimi peniazmi. To čo sa udialo s Bašternákom je cesta správnym smerom a dúfam, že v nej orgány štátu budú pokračovať.