Cez koho alebo cez čo má prísť požehnanie napríklad aj na našu krajinu? Cez kamene, stromy, vzduch či zvieratá? Myslím si, že skôr cez vedomé bytosti, cez ľudí ktorí sú na to uspôsobení. Ľudia by sa však museli najprv pokúšať o spojenie s Bohom, prihovárať sa mu a hľadať ho vo svojom vnútri. Toto však drvivá väčšina ľudí nerobí. Iba vysielač nestačí, musí byť aj prijímač to nám je z fyziky známe. Prečo by to malo byť pri spájaní sa s Bohom iné? Veď aj Abd-ru-shin hovorí, že čo platí v malom musí platiť aj vo veľkom lebo zákony platné vo stvorení, vo vesmíre, tu na zemi i v kvapke vody sú jedni a tie isté, oni sa nemenia.

Zabudnite na cirkvi ich hádky, dogmy a nedokonalosti. Je žiadúce, aby sa každý sám snažil o spojenie s Bohom, tak by to malo byť. Bez ohľadu na to či už ste príslušníkom nejakej cirkvi alebo ste veriaci ktorí sa nehlási k žiadnej cirkvi alebo ste ateista – t.j. doteraz ste Boha nepoznali. Prostredníctvom svojho vnútorného života dokáže každý nadviazať spojenie s Bohom, ide len o to či sa o to snažíte alebo nie. Určite každý z vás urobil v živote dobré aj zlé veci, tak sledujte čo sa deje keď urobíte niečo zlé alebo naopak niečo dobré. Sami spozorujete, že z dobrých činov sa k vám vráti radosť a niečo dobré a naopak zo zlých činov príde k vám zlé ovocie a utrpenie. Lebo čo okolo seba rozsievate, to aj znásobené zožnete.

A ak už sami nemáte chuť alebo odhodlanie hľadať Boha, tak nechajte v kľude aspoň tých pár ľudí ktorí sa ešte o to snažia. Je tu možnosť, že aspoň prostredníctvom nich by pritiekli požehnávajúce prúdy svetla na našu krajinu alebo aj na celý svet. Deje sa však pravý opak. Veľmi ma trápi ako sa spoločnosť stavia k veriacim, ktorí si chcú ctiť Boha a modliť sa k nemu. Spoločnosť na nich pozerá s opovrhnutím, povýšenecky akoby mali nejakú nákazlivú chorobu. Často takýto ľudia čelia nekonečnému posmechu a ohováraniu alebo ich od viery priamo odhovárajú. A je to pre nich veľký a nepríjemný tlak, keďže na jedného veriaceho pripadajú desiatky až stovky neveriacich. Ani vy by ste sa necítili príjemne a vyrušovalo by vás to v takejto situácii.

Títo ľudia pritom nikomu nič neurobili, spoločnosť sa ich stráni len kvôli tomu, že sú veriaci. Týmto postojom majority strácajú obidve strany. Veriaci strácajú pretože sa nemôžu plne a v kľude sústrediť na pobožnosť, keďže sa vnútorne trápia pre nepriateľstvo okolia. A spoločnosť stráca tak isto, pretože keby veriacich nechali na pokoji časť požehnania by sa mohla preniesť aj na nich a všetci by sme tak mohli získať. Nikomu však nemožno odoprieť slobodnú vôľu pri konaní, je to o tom či sa naučíme vzájomnej tolerancii. A tiež ani sám Boh nás nemôže donútiť, aby sme sa mali dobre a boli šťastní ak my sa staviame proti tomu.