Z piesku púšte boli odhalené stopy po dávnych faraónoch. Medzi inými to bola aj to Tutanchamonova hrobka a tiež objavenie mesta Achetaton v oblasti El-Amarna. Mnoho pozornosti sa púta hlavne k osobe mladučkého Tutanchamona, pretože sa v jeho hrobke našli prekrásne a vzácne predmety aj zo zlata. Objavenie hrobky bolo senzáciou.

            Aký mohol byť ten príbeh v skutočnosti? Dnes považujú Tutanchamona za Achnatovho syna. Existuje však jedna zaujímavá kniha Zaviate doby sa prebúdzajú III. – duchovné rozprávanie, ako všetko mohlo byť. A tam sa hovorí, že krásna Nefertity bola Achnatonovou dcérou a Tutanchamon ktorý ani nebol Egypťanom jeho zaťom, čo ho dal nakoniec zabiť. Otázka znie čo urobil Tutanchamon pre Egypt okrem toho, že mal plnú hrobku pokladov (ktoré mohol ukradnúť svojim predchodcom)?

            Mňa skôr zaujíma Achnaton, ktorý v Egypte spôsobil duchovnú revolúciu a chcel nastoliť právo a spravodlivosť. Odišiel aj s vernými dvoranmi z Théb a založil úplne nové hlavné mesto Achetaton (Atonov obzor). Zavrhol staré kulty a začal uctievať jediného Boha Atona. Istý čas všetko fungovalo a národ prosperoval pod vedením Achn-Atona (patriaci Atonovi). Tí čo však prišli o moc a vplyv, hlavne kňazi a časť dvora ktorá zostala v Thébach zúrili a nahovorili Tut-anch-Amona (patriaci Amonovi), aby zvrhol Achnatona a obnovil staré kulty.

            To sa skutočne aj stalo. Ale neprinieslo to šťastie ani samému Tutanchamonovi zomrel mladý bez potomkov, ani Egyptu pochybné kulty plné mágie a podvodov nutne museli viesť k úpadku celého národa. Tutanchamon a Achaton patria k 18. dynastii, ktorú ukončil veliteľ vojsk Haremheb. Z Wikipédie čítam (http://sk.wikipedia.org/wiki/Tretie_prechodn%C3%A9_obdobie), že skutočne už v polovici 19. dynasite nastáva oslabenie moci faraónov na úkor Amonových kňazov. Toto sa postupne ešte viac prehlbovalo až vyvrcholilo tým, že Amonov veľkňaz Hrihor mal sústredenú takú moc, že dosadil svojho syna Smesdes-a za faraóna horného Egypta, a Smesdes stal sa zakladateľom 21. dynastie.  

            Egypt slabol pretože sa zmietal vo vnútornom chaose, očividne mu vzrastajúci vplyv Amonových kňazov pridŕžajúcich sa starých kultov neprospieval. Postupne v ňom získavali vplyv Líbijci (22-24 dynastia) a Núbijci (od 25.dyn.), ktorý dosadili svojich faraónov. Neskôr sa stal súčasťou Perskej ríše, Gréckej ríšie a Rímskej ríše. Pozrime sa na Egypt dnes. Tiež to nie je žiadna výhra, čerpajú prevažne z toho čo bolo vybudované pred 3-5 tisíc rokmi. Turisti chodia obdivovať nádherné stavby, ktoré tu zanechal staroveký Egypt v časoch svojho rozkvetu. Vtedy bol vrcholom civilizácie a predmetom obdivu. Zlomový bod bol podľa mňa v odmietnutí Achnatonovej reformy a vzrastajúca moc Amonových kňazov doviedla Egypt k veľkému úpadku.