Chcem na jednoduchom príklade ukázať, že systematicky na niečom pracovať sa oplatí a že pravdepodobnosť úspechu je pri takejto práci oveľa vyššia ako napr. pri rôznych  lotériách, kde sa výhry dočká len pár šťastlivcov alebo sporení v banke, kde sú minimálne úroky.

       Predstavme si teraz 2 Slovákov vo veku 40 rokov, ktorí sú nezamestnaní a obidvaja chcú zlepšiť svoju finančnú situáciu. Majú k dispozícii záhrady o rozlohe 1000 m2 v ktorých je studňa s vodou. Pán Peter využíva svoju záhradu na vlastnú potrebu takže má zeleninu a ovocie pre seba a svoju rodinu a niečo ušetrí. Svoju situáciu chce zlepšiť tým, že sa rozhodol každý deň podať tiket za 1 euro v niektorej z lotérií. Jeho pravdepodobnosť výhry je napr. v euromiliónoch pre prvú cenu 1 k 33 miliónom, atď. pre ostatné výhry to si môžete predstaviť alebo prepočítať.

        Naopak pán Igor sa rozhodol, že každý deň odloží 1 euro a toto investuje do nákupu sadeníc šľachtených jahôd. Tieto chce postupne množiť a umiestniť na takmer celú plochu záhrady a následne predávať svoje sadenice jahôd a tiež jahody prostredníctvom tržnice alebo internetu.

        Takže dajme tomu, že pán Igor za svoje pomyselné 1 euro na deň dokáže nakúpiť 365 šľachtených sadeníc jahôd za rok, takže 1 ks/ 1euro. Každý rok mu jeho sadenice dajú 4 odnože nových rastlín, a na konci každého roku musí počítať s 20 % úhynom. Pritom dajme tomu, že 10 koreňov aspoň jednoročných sadeníc urodí 1 kg plodov. Ako to bude teda vyzerať?

1.rok      ……………..   365 sadeníc    –  20%   =   292 sadeníc

2.rok      ……………..  292×4 + 365 =  1 533 sadeníc – úhyn 20% = 1226 sadeníc

3. rok     ……………… 1.226 x4 + 365 = 5269 – úhyn 20% = 4,215 sadeníc

4. rok     ……………….  4.215×4 + 365 = 17.225 – úhyn 20 % = 13.780 sadeníc

         Ak by sa to takto vyvíjalo je výsledok až prekvapujúco dobrý. V 4. roku má už pán Igor k dispozícii 13.780 sadeníc v reálnej hodnote cez 10 tis. euro. Rozhodne sa napr. predať 7000 sadeníc + plody. Ak by sadenice predal po 0,80 eura/ks a úrodu 300 kg jahôd po 2,50 eura/kg mohol by teoreticky získať 6300 euro mínus náklady. S tým, že mu samozrejme ostalo ešte 6700 sadeníc v záhrade, ktoré ďalší rok prinesú nových 6700×4 – 20 % – 6700= 14 740 sadeníc. Pritom sme investovali priamo do sadeníc 4×365 = 1460 euro plus náklady spojené s predajom. Ak by mal však  pán Igor chuť a energiu a možnosti na rozšírenie pestovania, mohol by za časť zisku  kúpiť ďalšiu parcelu, kde by postupne rozšíril svoju produkciu jahôd.

         Rozloha jeho záhrady poskytuje priestor na cca 40 tisíc sadeníc ak počítame  na každú sadenicu  15×15 cm miesta = 225 cm2 plus nejaký manipulačný priestor pár m2. Záhrada má 1000 m2 = 1 0 000 000 cm2, to znamená miesto pre 44.444 sadeníc mínus manipulačný priestor 100 m2 = miesto pre 40.000 sadeníc. Ak by sa chcel pán Igor živiť predajom plodov musel by podľa nášho vzorca úrodnosti  mať cca 40 tis. sadeníc. Aby získal 40.000:10=4000 kg  jahôd x 2,50 eura = 10.000 euro tržby. To čo by sa nepredalo v čerstvom stave museli by spracovať a predať ako džem alebo zavárané jahody. A zrejme by už pán Igor potreboval ľudí na sezónnu výpomoc.

         Môžete namietať, že sú to veľké množstvá sadeníc a že toľko nepredá. ALE všetko to je v myslení ľudí.  Ak by sme začali viac kupovať od svojich spoluobčanov na tržnici je vysoko pravdepodobné, že by sme niekoľkým dopomohli k určitému príjmu. A ak by sa napríklad jahody rozhodlo pestovať viac ľudí a bolo by ich veľa ich cena by išla dolu, čo by zase bolo dobré pre tých čo nakupujú, že by si mohli pochutnať častejšie na svojich obľúbených plodoch. Veď v našom príklade som rátal, že 10 sadeníc urodí 1 kg jahôd takže 1000 sadeníc = 100 kg jahôd. Otázka: je problém zjesť 1 kg jahôd na posedenie? Myslím si, že ani nie skôr je problém cena, ktorá s väčšou ponukou klesá. Takže ak by sa aj viac ľudí rozhodlo pestovať a predávať jahody nebol by to problém uživili by sa. A odmenou pre tých, čo by sa rozhodli kúpou podporiť takýchto miestnych pestovateľov by mohlo byť zníženie ceny obľúbeného ovocia či zeleniny.

        Tento náš príklad je len modelová situácia, ale pekne ukazuje aký úžitok môže priniesť relatívne malá investícia 1 euro denne, čo to môže spustiť. Podobne by to bolo možné urobiť aj s inými druhmi ovocia alebo okrasnými rastlinami. Že je na to priestor potvrdzujú aj štatistiky, kde sa uvádza, že dovážame ovocie a zeleninu za milióny euro. Problém vidím v tom, akoby na Slovensku chýbal podnikateľský duch, v ľuďoch možno príliš potláčaný v časoch komunizmu.

          Ľudia sú zvyknutí pestovať si hlavne pre svoju spotrebu, ALE ak sa chcete niečím živiť musíte to robiť vo veľkom. Posledný dôkaz za všetky: naši ľudia chodia do zahraničia na takéto plantáže a ako zamestnanci si zarobia slušné peniaze, to každý z nás vie. Ale väčšina si nedokáže ani predstaviť, že by niečo také on sám mohol vybudovať a vlastniť. Pričom však je zatiaľ dostatok vôľnej pôdy a v pestovaní si dovolím povedať je väčšina populácie hlavne z dedín zručná.

           Mnohí túžia po ničnerobení a blahobyte. Lenže ani si neuvedomujeme, že tieto dve veličiny vlastne vôbec nejdú dokopy, je to nelogická predstava, podarí sa to len pár ľuďom z celej krajiny šťastím alebo okradnutím ostatných. Radšej snívajme o práci ktorá by nás ako tak bavila a napĺňala, to je skôr tá správna cesta k úspechu.