Povedzme si pravdu ako reagujeme na chyby a nedostatky našich blížnych. Väčšinou nám to lezie na nervy a otravuje nás to.

Ale keď si predstavíme, že môžu existovať minulé životy a že práve my sme mohli v minulosti robiť to čo nás teraz na našich blížnych tak štve, otvorí sa nám úplne iný pohľad, nová dimenzia. Je možné že my sami sme v minulosti nesprávne konali a boli sme zlým príkladom pre našich blížnych a oni opakovali po nás tie chyby.

Ak toto čo i len pripustíme už sa zrazu na tých blížnych až tak hnevať nedokážeme, ale naopak začne sa pozvoľna v nás vynárať pocit zodpovednosti a chuť dať veci do poriadku. Kontrolu však máme len sami nad sebou. Čiže to čo môžeme urobiť je teraz zaujať správne stanovisko v určitej veci a stať sa dobrým príkladom nie zlým.

Nad svojimi blížnymi nemáme moc. Oni sami sa musia rozhodnúť či zotrvajú na svojich chybách alebo zaujmú nové stanovisko. Avšak ide o to, aby sme my sami už nedávali zlý príklad a tým nastúpili cestu na odčinenie svojej predošlej zlej karmy. Takto nejako by to mohlo fungovať. Máme byť vnímaví na to, čo sa okolo nás deje. Ak čo i len pripustíme existenciu dokonalých Božích zákonov a pripustíme, že nič sa nedeje náhodne, zrazu namiesto chaosu a nespravodlivosti začneme vidieť dokonalé dielo a v ňom naše vlastné pochybenia.