V týchto dňoch ide v kinách film Štúr a príbeh o boji za našu národnú identitu, jazyk a vlastný štát opäť ožíva. Naša Slovenská republika teraz v januári oslávila 33 narodeniny. Ale ako aj samotný film ukazuje, cesta k tomu nebola vôbec jednoduchá. Mali by sme si vážiť čo máme, pretože nie každá národnosť má aj vlastný štát.
Ukazuje sa, že kľúčové bolo keď sa národné sily spojili. Boli tam katolícki a evanjelickí vzdelanci. Aj keď každá strana bola presvedčená, že jej verzia je tá správna ukázalo sa, že tým že obidve strany urobili kompromis a dali do toho kus svojho vzniklo vyvážené dielo obrovskej hodnoty – spisovná slovenčina. Aj keď je mnoho nárečí a dialektov, predsa len ten spisovný jazyk nás spája a identifikuje ako jeden národ. Opäť ukážka, že SLOVO má veľkú silu.
Štúr mal veľmi dobré vzdelanie, ale nebol šľachtic a bol pomerne chudobný. Nech už to bolo s Adelkou Ostrolúckou akokoľvek, táto rodina Ostrolúckych dostala Štúra do vysokej politiky – do Uhorského snemu. Hodnotím to ako obrovský úspech, jeho vplyv a postavenie boli v tomto čase úctyhodné a pole pôsobnosti sa mu poriadne zväčšilo.
Prišli však roky 1848-49, niečo sa dialo, národy sa prebúdzali. Maďari sa chceli vymaniť spod Rakúskeho cisárstva. Maďari povstali prišlo Košútovo povstanie, toto bolo nakoniec potlačené. Žiaľ Slováci sa tiež inšpirovali touto revolúciou, zdalo sa im, že už prišla tá chvíľa pre náš národ. Ale vyzerá to, že ten čas ešte vtedy nedozrel. Štúr a jeho prívrženci sa nechali vyburcovať a bojovali so zbraňou v ruke za svoj jazyk a národ.
Lenže práve tu sa to zlomilo. Z vysokopostaveného Štúra sa stáva zločinec a je na neho Hurbana a Hodžu vydaný zatykač. Stráca moc, prestíž, vplyv aj pole pôsobnosti. Ako sa hovorí po vojne je každý generál. Nemyslím to vôbec zle. Ale pripadá mi to, že radšej mal Štúr ostať vo svojej vysokej pozícii a pôsobiť v dovolených mantineloch. Možno by mu aj Adelku dali za ženu, mal by rodinu a možno by boli šťastní. Mali by sme potomkov od Ľudovíta Štúra.
Tá revolúcia bola z nadšenia, ale zrejme to nemalo šancu na úspech proti pevným štruktúram vtedajšej monarchie. Útlak Slovákov sa musel zdať mnohým nespravodlivý. Boli tam mnohí vzdelaní a veriaci ľudia, ktorí túžili po národnej identite. Cirkevná viera však na toto nedávala odpoveď. ALE poznanie prinesené pánom Bernhardtom (Abd-ru-shin) nám ponúka nový uhol pohľadu.
Abd-ru-shin píše o minulých životoch o karme. A podľa mňa keď má karmu jednotlivec, môže mať karmu aj celý národ. A tak je možné, že niekedy v minulosti sme práve mi Slováci utláčali Maďarov a časť Nemcov (Rakúšanov). Možno spolu s Chorvátmi, Rumunmi a Ukrajincami a všetkými čo sa ocitli vtedy naopak pod nadvládou Maďarov a Rakúšanov. A na vyslobodenie z útlaku sme si museli odpykať celý trest do stanoveného dňa a hodiny.
Vyzerá to, že Stvoriteľove zákony sú dokonalé. Takže ak je aj nejaký národ silný, spätným účinkom sa nevyhne. Drahí Slováci a Slovenky časy podrobenia si pamätáme, ale zrejme predtým sme zažívali aj časy slávy – veď Slovanské národy sú dosť rozšírené. Aj sú pomenovania Slávi – Slávovia od kmeňa slova slávni.
Germánov nazývame dodnes Nemci – ako nemí. My sa nazývame Slovania, Slováci od kmeňa slova – SLOVO, tí čo hovorili, tvorili slová, kým naši susedia ešte zrejme nemali svoju reč. Ale ako sa hovorí pýcha vedie k pádu. A veruže sme upadli Slovania. Teraz je tu možno čas na opätovné pozdvihnutie Slovanov, ale poučme sa zo svojich chýb.
Stvoriteľ poslal na svet svoje Posolstvo a Pravdu prostredníctvom Ježiša a neskôr prostredníctvom Nemca – Oskara Ernsta Berndhardta. Na začiatku sme sa zrejme my Slovania pýšili vlastnou rečou a je možné, že sme si robili srandu z národa, ktorý bol v tom čase ešte nemý – z Nemcov. Ježiš povedal: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje (je pokorný) ten bude povýšený.“ Podľa mňa sa to na nás a Nemcoch naplnilo.
Teraz buďme pokorní. Ak túžime po poznaní, musíme si ho prekladať práve z nemeckého jazyka. Zažili sme zrejme zlaté časy, ale aj útlak a pád. Ale vyzerá to, že nič nie je náhoda a za všetko si môžeme sami za to dobré aj to zlé. Preto teraz vyzbrojení skúsenosťami vekov, oboznámení s Ježišovým odkazom a Bernhardtovým Posolstvom vykročme opäť správnym smerom.
Pozrime sa na Nemcov aké majú technológie a priemysel alebo na Izrael hoci malý štát akí sú úspešní a bohatí. Ak chceme vyhrávať len preteky v pití alkoholu a užívaní drog ďaleko to nedotiahneme. Jedine viera a úcta k Stvoriteľovi, bystrá myseľ, prebudený duch a poctivá, húževnatá práca nám môžu priniesť výsledky po ktorých túžime.


Celá debata | RSS tejto debaty