Predstavte si, že nejaký človek urobí niečo zle a vy ste ten čo na neho má dohliadať, či je to už vzťah nadriadený – podriadený, učiteľ – žiak alebo rodič – dieťa.

Ide o to, že ak tento človek urobil niečo zlé alebo neurobil čo mal, ako k nemu pristupovať. Často sa stáva, že reagujeme v takýchto situáciách dosť prudko. Stáva sa, že páchateľ dostane vynadané alebo je hrubo urážaný za jeho neschopnosť alebo na neho nakričia. Lenže takýmto prístupom tomu človeku ubližujeme a on nám to chce oplatiť alebo zatrpkne alebo mu to spôsobí rany ktoré ho bolia.

Vyzerá to tak, že aj vo vypätých situáciách je lepšie pristupovať k páchateľovi s láskou. Síce jasne vyžadovať čo je potrebné, ale pritom všetkom brať ohľad na páchateľa a jeho citovú stránku. Naozaj sa mi to potvrdzuje, že keď som pokojný stáva sa pokojnejšia aj druhá strana a keď ja konám agresívnejšie, tak to spôsobuje rozdráždenie a zhoršenie situácie.

Použiť argumenty, ale dať lásku – zdá sa mi, že to je naozaj správna cesta. Každý človek túži po tom, aby sa s ním zaobchádzalo s láskou aj my sami po tom túžime. Takže ak my potom túžime, je zrejme správne takto pristupovať aj k iným ľuďom.