Predstavte si situáciu, že nejaký človek donúti pod hrozbou násilia niekoho iného, aby niečo urobil jednorázovo alebo dlhodobo. Čo myslíte že sa stane s tým násilníkom?

Ak platí čo sejete, to zožnete, tak každý z nás dostaneme za svoje skutky spravodlivú odmenu, dobrú alebo zlú, presne podľa nášho konania. Ale ako to je ak bol niekto donútený niečo urobiť?

Abd-ru-shin to opisuje tak, že v takomto prípade násilník preberá istú časť zodpovednosti za človeka, ktorého donúti k určitému konaniu. A dokonca, že sa musí dobehnúť všetko, čo tým bolo zameškané. Vidíte v tom spravodlivosť? Ja áno preciťujem to do špiku kosti, akoby som aj ja v minulosti také niečo urobil a teraz cítim ťarchu zodpovednosti a obrovskú túžbu dať veci do poriadku.

Ak sme totiž nejakého človeka alebo aj viac ľudí k niečomu donútili, násilne sme zasiahli do ich života. Oni urobili niečo čo by zo svojej vlastnej vôle neurobili a to nás zväzuje s našimi obeťami. Abd-ru-shin to vysvetľuje, že ak takí ľudia poblúdia, ten čo im zavinil to poblúdenie, musí im pomôcť zbaviť sa všetkého zlého čo on sám do nich zasial, vštepil.

Ja osobne v tom vidím neúprosnú, no o to obdivuhodnejšiu spravodlivosť Stvoriteľa. Takéto prežitia by mali byť pre každého výstrahou, aby nezasahoval násilne do životov iných ľudí. Pretože každý kto chce nahor do raja, musí si za sebou naozaj dôkladne poupratovať. Verím že aj to najväčšie a najzamotanejšie klbko karmy sa dá poctivou a úprimnou prácou porozväzovať. Ak máme dobré chcenie, pomoci k nám prichádzajú. Ale mali by sme v tom otvárať svoj duchovný zrak a vnímať duchovné súvislosti presahujúce jeden život, nesústrediť sa len na hmotu. Vtedy pochopíme súvislosti, to kde sme urobili chyby a čo treba robiť. Na pamäti však vždy musíme mať snahu o dobro pre seba, ALE aj pre svojich blížnych.