Stvoriteľ si vybral Abraháma z pomedzi všetkých ľudí, ktorí vtedy žili. Z neho utvoril národ židovský. Židom dal zákon prostredníctvom Mojžiša a viedol tento ľud prostredníctvom sudcov, prorokov a podobne. Keď Židia dodržiavali zákon dobre sa im darilo, naopak keď ten zákon porušovali prišli na nich pohromy. Stvoriteľ sa dal poznať svojmu ľudu židovskému a prostredníctvom Židov sa Stvoriteľ stal známy pre celý svet.

Celý Starý zákon je o dodržiavaní Mojžišovho zákona, sudcoch, prorokoch. Keď však prišiel Mesiáš vysvetľoval ľuďom, prečo je vlastne dôležité ten Mojžišov zákon dodržiavať. A taktiež ohlasoval Kráľovstvo nebeské, o ktorom v Starom zákone nie je zmienka. Sám Ježiš sa tak vyjadruje, že až jemu bolo dané to privilégium ohlasovať Kráľovstvo nebeské. On bol aj najväčší zo všetkých Božích poslov. Veď Ježiš a Otec sú jedno, ako to Ježiš hovorieval.

Mesiáš to bol najväčší dar Stvoriteľa Židom a neskôr aj celému ľudstvu. Tragédia spočíva v tom, že on priniesol aj najviac poznania. A práve to, že mal v sebe viac poznania, že hovoril aj veci nové podľa mňa spôsobilo, že mu väčšina židovskej cirkvi vybavila smrť na kríži. Oni čo mali čiastočné vedenie odsúdili toho, čo mal plné vedenie. Aj to ešte sám Ježiš sa vyjadril: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete.“. Takže tu nie je miesto pre žiadne cirkevné dogmy.

Ježiš veľmi dobre vedel, že sa blíži jeho koniec tu na Zemi. Videl v akom stave sú ľudia aj to čo urobia z jeho učenia. Preto v snahe pomôcť nám čo najviac vyslovil prosbu, že bude prosiť svojho Otca, aby nám poslal Pomocníka. Ten Pomocník aj prišiel podľa mňa to bol Abd-ru-shin. A tragédia spred 2 tisíc rokov sa zopakovala. Väčšina v oficiálnych cirkvách „tí najpovolanejší“ opäť odmietli toto prinesené poznanie. Konečne mohla nastať harmónia a pokoj, ale čiastočné vedenie sa opäť vyvyšuje nad plné vedenie.