Podľa mňa je veľmi správna teória o polo-plnom pohári a polo-prázdnom pohári. Jednoducho je pohár do polovice naplnený vodou a sú dvaja ľudia. Jeden povie pohár je polo-plný, druhý povie pohár je polo-prázdny. A podobne je to aj v živote v rôznych situáciách.

Sú ľudia čo sa tešia aj z maličkostí a potom sú ľudia, ktorí majú dosť, ale aj tak sú nešťastní, pretože nejaký ich známi má ešte viac a to ich tak štve – toľká „nespravodlivosť“. Sú ľudia ktorí sa dokážu radovať a vychutnávať si aj malé úspechy. Napríklad niekto namaľuje pekný obraz alebo sa mu podarí odstrániť závadu na aute, či napríklad v práci to išlo fajn. Nejaká žena sa môže radovať z nových náušníc alebo kabelky alebo muž z nových topánok, či štýlových nohavíc. Myslím si, že k šťastiu skutočne netreba veľa. Je to akoby podmienené stavom mysle a nie stavom peňaženky.

Potom sú zase ľudia, ktorí aj majú pomerne dosť, ale nedokážu sa z toho naplno radovať kvôli závisti a pocitu nespravodlivosti. Rozčuľujú sa, že aké je to nespravodlivé, že iný človek má viac ako oni, že dosiahol väčšie úspechy, veď predsa oni sú lepší, schopnejší. Takto sami seba oberajú o pocit šťastia a stávajú sa zatrpknutými. Niekedy to vyzerá, že tým úspešným iba zafúkal dobrý vietor do plachiet – že jednoducho mali obyčajné šťastie. Ale vôbec to tak nemusí byť.

Svetový učiteľ Abd-ru-shin vysvetľuje, že nič sa nedeje náhodne. Nám sa to tak môže javiť, ale nevidíme celú minulosť a celý priebeh procesu jednotlivých dejov. Darmo aj všetci ľudia na Zemi budú popierať určité zákonitosti ak oni naozaj existujú a neúnavne pracujú vo stvorení. Vzniká z toho len zmätok a nešťastie. Naproti tomu ak by ľudia aspoň pripustili existenciu dokonalej Božej spravodlivosti, správali by sa k sebe oveľa lepšie a boli by oveľa šťastnejší.