Keď nám niekto ublíži slovom či činom žiada sa nám reagovať, zaútočiť späť. Ale otázka znie je to správne? V Starom zákone sa píše: „Moja je pomsta, ja odplatím (Boh).“ Ježiš takisto nenabádal k pomste. My sme si na pomstu za tie tisícročia zrejme príliš zvykli, preto sa nám zdá divné keď niekto hovorí – zanechaj pomstu.

Celé to má krásnu logiku ak by sme boli schopní pripustiť existenciu minulých životov a karmy. Zrazu by sme zistili, že niečo zlé ku nám môže oprávnene prísť pretože zrejme sa zhodneme, že ak už minulé životy boli, tak určite väčšina z nás nerobila len tie dobré veci.

Potom je na mieste aj teória, že by sme mali dokázať to zlé čo k nám prichádza nejako prijať, absorbovať – bez pomsty. Všimnite si je to až nápadné ako sa niektorí ľudia k nám správajú milo a niektorí aj napriek našej snahe o dobré vzťahy neustále do nás útočia a vŕtajú. Nemôže to byť tak, že k tým prvým sme sa v minulých životoch pekne správali a k tým druhým tak ako oni k nám teraz? Logiku by to podľa mňa dávalo.

Keď pripustím, že Stvoriteľ do stvorenia votkal dokonalé zákony, tak zrazu môžem byť oveľa pokojnejší. Zrazu sa nemusím namáhať zjednávať spravodlivosť, keď verím že sa deje v každom okamihu a že príde aj v budúcnosti. Ak nám niekto len vrátil niečo zlé z minulosti naučme sa to prijať. Ak nám dotyčný naložil viac podľa dokonalých Božích zákonov sa to zase vráti jemu. No nie je ten svet zrazu krásny?