Pripadá mi to, že moje dnešné ja stretáva v živote svoje minulé ja. A podľa toho ako sa moje dnešné ja vysporiada so svojím minulým ja – tvorí svoje budúce ja. Myslím že týmito dvomi vetami by sa to dalo celé zhrnúť.
Trochu podrobnejší pohľad: Museli by sme však pripustiť možnosť, že ľudia ktorí sú okolo nás alebo ich na svojej ceste životom stretávame nie sú náhodní. Existuje totiž taká teória, že nič nie je náhoda. Teraz keď som hlbšie nazrel do svojho vnútra a na svoje okolie začína mi to dávať zmysel.
Ide o tie interakcie s naším okolím. Ak pripustím, že ľudia ktorí sú okolo mňa alebo ktorých stretávam nie sú náhodní mnohé začína dávať zmysel. Spýtajme sa samých seba, či z tých ľudí v našom okolí aj tých čo nám lezú na nervy, nemáme ešte niečo malé v sebe? Ak toto pripustíme máme tri možnosti.
1. Správanie ktoré sa nám na ľuďoch v našom okolí nepáči buď budeme oplácať a tým v sebe oživovať a stupňovať, 2. zaujmeme neutrálne pozíciu alebo 3. to čo sa nám na blízkych nepáči začneme zo svojho vnútra vykoreňovať – jednoducho sa toho začneme vo svojom vnútri zbavovať. Rovnako to platí o dobrých vlastnostiach našich blížnych.
Abd-ru-shin vysvetľuje, že úlohou ľudí v hmotnom stvorení je všetko okolo seba zušľachťovať aj samých seba zušľachťovať a zlepšovať – konečný cieľ raj. Stagnácia alebo neutrálny postoj je podľa Abd-ru-shin už taktiež úpadok lebo všetko je v pohybe a pokiaľ sa my sami nezlepšujeme, tak nutne začíname zaostávať oproti ostatným.
Podľa mňa je ideálny stav zlých vlastností ktoré vidíme na našich blízkych sa zbavovať a tie dobré v sebe posilňovať, rozhojňovať. Je to podľa mňa aj oveľa lepšie ako sa len neustále rozčuľovať nad zlým správaním našich blížnych alebo im závidieť tie dobré vlastnosti alebo to, že sa im darí, pretože môžu byť požehnaní kvôli svojmu dobrému konaniu. Toto je úplne iný uhol pohľadu a do duše prináša pokoj.
Mnohí to podceňujú, ale zdá sa že tvrdá práca na sebe samom má veľký význam, pretože ako sa vraví truhla nemá vrecká a nič hmotné si so sebou na druhý svet nezoberieme. ALE naopak svoje vlastnosti sú našou neoddeliteľnou súčasťou a tieto si nutne so sebou berieme.
Konečný cieľ je posvätenie Bozieho mena... ...
a už tu máme novú trojicu...:-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty