a spolu s ním celá cirkev. Je to názorové väzenie. Pápež verí, že jeho predchodcovia, čo vydali závery koncilov a dogmy boli neomylní a dokonalí a ich vyhlásenia sú neodvolateľné. To je vlastne jedna celá dogma o neomylnosti. Čiže ďalšie koncily museli brať do úvahy tie predošlé, aby si to neprotirečilo. A teraz aj keď je tu učenie od Božieho vyslanca pápež to nemôže prijať, pretože to nie je v súlade s tým čo uzákonili jeho predchodcovia. Takže pápež má len nejaké obmedzené názorové pole, v ktorom sa môže pohybovať.

Cirkev zvykne svoje výnimočné osobnosti vyhlasovať za svätých aj niektorých pápežov. Lenže oni si zrejme neuvedomujú, že dogmou o neomylnosti pápeža a neodvolateľnosti jeho vyhlásenia „ex catedra“ dávajú svojich predchodcov pápežov na úroveň Božiu. Áno oni z nich robia bohov – aspoň tak sa k nim správajú.

Napríklad teória o preexistencii duše. Tuším 2. carihradský koncil toto zavrhol. A teraz Pomocník ktorého nám Ježiš vyprosil píše, že sme mali minulé životy. Celé to dáva zmysel a logiku, že si musíme odpykať svoje hriechy. ALE pápež ani kresťanské cirkvi to nechcú prijať kvôli tomu 2. carihradskému koncilu. Nikomu akosi nevadí, že pápež Vigílius to vlastne urobil pod obrovským nátlakom cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory.

Málokto si to uvedomuje, ale tu dochádza reálne k situácii, že pápežove stanovisko aj keď urobené pod nátlakom má väčšiu váhu ako to čo hovorí Ježišom prisľúbený Pomocník. Tak toto je už iná káva. Podľa tohto je pápež dávaný nad úroveň samotného Stvoriteľa. Je chorobou židovskej aj kresťanských cirkví, že nedokážu rozpoznať pravých Božích poslov. V Biblii sú o tom podrobné záznamy koľkokrát sa tak v minulosti stalo. A toto s Abd-ru-shinom bude podľa mňa len ďalšia smutná kapitola, ako oficiálne kresťanské cirkvi nedokázali spoznať toho pravého Božieho posla.