Osobne si myslím, že keď niekomu poviem nejazdi rýchlo lebo môžeš havarovať, nepi toľko alkoholu lebo ti to môže poškodiť alebo daj si pozor na cirkevné dogmy, pretože to nie je písmo sväté, ale len výsledok hlasovania ľudí na cirkevných konciloch je to skôr láska ako nenávisť.

Tento článok píšem preto lebo som si všimol niektoré reakcie pod mojimi článkami. Áno kritizujem cirkev za niektoré veci hlavne tie nešťastné dogmy. Ale to neznamená, že predstaviteľov cirkvi alebo katolíkov nenávidím. Len chcem upozorniť na nebezpečenstvo cirkevných dogiem. Dnes začína byť očividné, že mnohé z nich nie sú pravda a namiesto pomoci sa stávajú prekážkou na ceste za skutočnou pravdou.

Pre dobro nás všetkých by sme si mali uvedomiť, že závery koncilov boli striktne vždy len názory ľudí v danom čase. Nikdy k nim neprehovoril Stvoriteľ. Určite uznáte, že keby sa tak stalo boli by o tom rozsiahle záznamy a tie dni by sa určite z úcty ku Stvoriteľovi oslavovali. Nič také sa však nedeje.

Niekto si možno povie, že táto téma nie je podstatná. ALE jedná sa o naše duše a večný život – to je niečo také, že v skutočnosti neexistuje nič cennejšie. Je to len ruch života, ktorý mnohým bráni zamyslieť sa nad tým a tiež silný vplyv materializmu. Pravda raz musí vyjsť na povrch, buď neexistuje nič len hmotné telo a jeden život alebo skutočne existuje duša a posmrtný život. Veľký problém však vidím práve v cirkevných dogmách, ktoré mnohých ľudí mätú a udržiavajú súčasný stav spoločnosti.