Ako by mal prebiehať taký duchovný vývoj? Podľa mňa by to malo byť podobné ako pozemský vývoj, čiže postupne a primerane zrelosti dieťaťa. Lebo ľudí v počiatkoch civilizácie by som prirovnal k deťom, ktoré sa učia spoznávať veci a deje okolo seba. Takže logika hovorí, že pri poznávaní pozemských vecí sa musí ísť postupne. Zrejme uznáte, že nemá význam, aby profesor jadrovej fyziky išiel prednášať malým prváčikom. Tí sa totiž najprv musia naučiť poznávať písmená a čísla a ďalej s nimi pracovať.

Ak existuje duša a Boh aj tu musí byť nejaká postupnosť a logika. Pretože ak je Boh dokonalý, v dokonalosti musí byť logika, inak je to chaos. V duchovnom vývoji však nastala obrovská chyba – vyhlasovanie dogiem (nemenných, neodvolateľných akože „právd“).

Predstavte si teraz pozemské vzdelávanie. Štvrtáci na základnej škole sa niečo naučili, majú nejaké chápanie sveta, ale sú otázky na ktoré ešte nemajú odpovede. Oni však chcú ihneď zaplniť tú medzeru v poznaní, tak sa o tom začnú dohadovať až sa na niečom uzhodnú a uveria tomuto svojmu výkladu, vytvoria si z toho dogmu. Čas postúpi a zo štvrtákov sú deviataci na základnej škole. Už sú o niečo múdrejší, ale opäť si lámu hlavy nad inými otázkami. Keďže sa im nedostáva odpovedí, sami sa uzhodnú na tých odpovediach – samozrejme posvätne rešpektujúc ich štvrtácke dogmy. Až nakoniec idú na strednú školu. Tam sa zase dozvedia niečo nové, ale vyvstanú v nich aj nové otázky. Tak sa opäť škriepia, ale na konci hlasujú a uzhodnú sa na odpovediach. Tentokrát to bolo ťažšie lebo museli rešpektovať svoje vlastné predošlé štvrtácke aj deviatacke dogmy.

A teraz si predstavte, že títo naši žiaci sa stanú dospelými, ale svoje štvrtácke, deviatacke a aj dogmy zo strednej si ponechajú a plne im dôverujú. Ako čas ubiehal úplne sa zžili s tými svojimi vlastnými vysvetleniami. Začali ich brať ako úplnú samozrejmosť. Teraz si predstavte, že v televízii budú dávať reláciu, kde bude špičkový vedec vysvetľovať javy, na ktoré títo naši bývalí žiaci nevedeli odpovede, ale vytvorili si na ne pevný názor. Zrazu keď sa časti výkladov tohto vedca nebudú zhodovať s utkvelými predstavami našich respondentov, tak tohto vedca vysmejú a budú sa rozprávať so svojimi bývalými spolužiakmi, prečo to a tamto čo vedec hovorí v žiadnom prípade nemôže byť pravda.

Teraz si ešte predstavte takýchto študentov z rôznych krajín sveta, ktorí si takisto vytvorili svoje vlastné presvedčenie o určitých javoch a veciach a guľáš je hotový.

Takto to žiaľ išlo s duchovným vývojom ľudstva. Najprv ľudia spoznali bytosti živlov, dokázali ich vnímať. Ale povedali si to sú bohovia. Neskôr v určitých národoch prišla zvesť, že Boh je len jeden. Už tu vznikali obrovské roztržky a hádky. Zabudlo sa však, že môže byť jeden Stvoriteľ, ktorý však stvoril aj tieto bytosti živlov. Neskôr prišla zvesť, že Boh je dokonca trojjediný. Sú taký čo to odmietali, lebo sa naučili, že Boh je len jeden. Nedokážu to prijať, pretože keď vidia 3 ľudí tu na zemi, tak predsa každý je sám sebou.

Zabúdajú však, že Boh a človek tam musí byť veľký rozdiel, už len z hľadiska kto koho stvoril. Ak Boh stvoril len hmotný vesmír, dnes nám už vedci hovoria, že ten vesmír je obrovitánsky. Takže jeho Tvorca by musel byť primerane veľký dielu ktoré vytvoriť. Len si to porovnajte s veľkosťou človeka a jeho diel – napríklad najvyšší mrakodrap má 828 m. Takže ak počítame, že človek má cca 2 m, tak je jeho 400-krát väčšie. Teraz si predstavte Boha 400-krát menšieho ako vesmír a ľudí čo hovoria, veď sa nám ukáže Stvoriteľ. Zrejme preto bola nutnosť oddeliť nejakú časť seba, aby sa nám vôbec mohol Stvoriteľ ukázať v našej veľkosti. Lenže už toto by znamenalo dvojjedinosť Boha. A to sme už krok od trojjedinosti Boha.