Nie je protest ako protest. V každej spoločnosti je určité percento veľmi radikálnych ľudí. Chcem upozorniť na protesty žltých viest vo Francúzsku. Mne to pripomínalo vojnovú zónu, chráň nás Boh od niečoho takéhoto. Boli tam obete na životoch a dosť veľké materiálne škody, zhorené autá, rozbité výklady, poškodený veľký oblúk symbol Paríža. Podporovali by ste takýto protest ak aj za dobrú myšlienku, keď vám niekto zdemoluje auto či obchod? Asi ťažko. Skôr by ste sa pýtali kto vám uhradí škodu.

V tejto súvislosti musím ešte raz vyzdvihnúť protesty Za slušné Slovensko, ktoré prebehli pokojne, nikto nebol zranený a neboli spôsobené škody na majetku, ale pritom dosiahli veľa, mali mediálny priestor aj značnú podporu verejnosti. TOTO by som chcel ukázať ako VZOR, dobrý príklad pre všetkých ktorí chcú za niečo na Slovensku demonštrovať.

Podľa mňa žiadny radikálny protest nemá takú podporu verejnosti ako pokojný protest. A to už len z logiky veci, že strácajú podporu všetkých tých, ktorým spôsobili škody a tiež mnohých ktorí s poškodenými cítia a nepáči sa im to. Lebo si povedia nabudúce tú škodu môžem utrpieť ja.

A je to aj o kultúre národa. Neopakujme len ako papagáje, ale vytvorme si vlastné formy, ktoré vychádzajú z nášho srdca, citu. Zahoďme už ten pocit zakomplexovanosti a menejcennosti a stavajme si tie najvyššie ciele. Lebo ak sú ciele malé, málo aj dosiahneme. Preto radšej vzhliadajme na tie najvyššie ciele. Realita je taká, že aj Slováci môžu byť pre svet príkladom. Veľkým príkladom je aj zamatová revolúcia a tiež kultivované rozdelenie Československa, ktoré už teraz sú svetlými míľnikmi vo svetových dejinách.