Život by bol podľa mňa oveľa príjemnejší, keby sme sa naučili vzájomne sa rešpektovať. A to môžu byť najrôznejšie formy a situácie. Je to niečo čo je tomu druhému nepríjemné.

Napríklad bozkávanie pri privítaní, otváranie tém na ktoré máme opačný názor, sexuálne narážky, neustále poučovanie, prehnaná starostlivosť, posmievanie a rôzne iné.

Jednoducho sú veci, ktoré sú pre tú druhú stranu nepríjemné. Správne by bolo povedať si to na rovinu. A ešte správnejšie by bolo keď sa ten ktorému to povieme neurazí. Pretože to je hlavný problém, že si dospelí nevedia riešiť problémy – urážanie sa. Deti sú v tomto lepšie nastavené ako my dospelí.

Ide o to, že pokiaľ by sme vedeli akceptovať čo nám druhá strana v dobrom hovorí, čo tomu človeku vadí, myslím si, že medziľudské vzťahy by sa o dosť zlepšili. Zrejme sa zhodneme, že sme rozdielni. Ale v bežnom živote akoby sme na to úplne zabúdali a zbytočne sa rozčuľujeme. Mali by sme byť pripravení na výhrady nášho okolia a mali by sme sa naučiť rešpektovať tie výhrady a jednoducho nerobiť iným to čo im je nepríjemné.