Predstavme si čo sa dialo keď sme boli ešte deti. Máme určité zážitky čo sa nám na našich rodičoch páčilo a čo nie. S odstupom času vieme čo bolo správne a čo nie. Teraz stačí urobiť úplne jednoduchú vec a mnohí ju aj robia. Stačí pri výchove svojich či iných detí dávať to dobré a správne a to nesprávne sa snažiť čo najviac eliminovať.
To isté môžeme robiť vo vzťahu k nášmu okoliu. Pri komunikácii s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu sa snažme byť voči nim féroví a rozprávať sa s nimi slušne. Podľa mňa tak naplníme Ježišovu radu: „Milujte svojich blížnych ako seba samých.“ Viem, že je to občas ťažké, hlavne keď sa ku nám ľudia nesprávajú zrovna najlepšie, ale aj tak to má zmysel a verím tomu, že nejaké dobré výsledky prijdú.
Ak si začneme oplácať zlé zlým je to skutočne začarovaný kruh. Mnoho ľudí sa môže cítiť frustrovaných, že oni sa už snažia dobre správať voči blížnym, ale druhá strana sa stále správa voči nim zle. Vzniká dojem akejsi nespravodlivosti. Ak by sme však zobrali do úvahy existenciu minulých životov, tak aj toto padá. Pretože sme mohli kedysi dávno celkom kľudne robiť aj zlé veci, možno práve tým ľuďom čo teraz nám strpčujú život.
Toto je zase len ďalší dôkaz toho, že teória o minulých životoch podporuje teóriu o dokonalosti Božej a tiež o Jeho absolútnej a dokonalej spravodlivosti. Ak by sme aspoň na chvíľu pripustili, že deti sa nerodia ako nepoškvrnené neviniatka, ale že si so sebou prinášajú svoju celkom konkrétnu karmu, tak by mnohé veci začali dávať hlbší zmysel a taktiež by mnohé veci začali do seba zapadať a dávať zmysel.