Predstavte si človeka, ktorého nahovoria na krádež alebo niekomu ublížiť, s tým že „sa to nikto nedozvie“. Alebo si predstavme ženu, ktorú nahovoria, aby si zarobila sexom.
Keby aj došlo k tomu, že o týchto veciach sa naozaj nikto nikdy nedozvie, minimálne 1 človek to vždy vie – ten čo to spáchal. Náš vnútorný hlas nás často v takých prípadoch mučí a neustále nám pripomína, že sme konali nesprávne. Taký človek má potom tendenciu používať omamné látky, je to akási podvedomá snaha umlčať ten vnútorný hlas. Alebo sa neustále rozumom presviedča, že sa to oplatilo veď dotyčný-á získal-a veľa peňazí.
Lenže akoby dokonalá spravodlivosť skutočne existovala a ten človek ktorý takto nečestne prišiel aj k veľkým peniazom sa z nich v skutočnosti nedokáže úprimne radovať. Možno to hrá pred okolím ale vie, že seba a pravdu neoklame nikdy. Nastupujú skôr reálne vnútorné pocity ako opovrhovanie sebou samým, sebaubližovanie, hnev na seba samého a podobne.
Na svete sa deje mnoho zlých vecí. Ale čo robiť keď už urobíme niečo zlé? Abd-ru-shin nám radí, že kňaz z nás vinu nedokáže sňať. Sebapoškodzovanie nedáva zmysel ak existuje železný karmický zákon. Takže čo môže skutočne pomôcť je naozaj úprimne oľutovať svoj čin-y. Poprosiť o odpustenie toho alebo tých komu sme ublížili. A potom poprosiť o odpustenie aj Stvoriteľa. Veľmi by osožilo keď sa páchateľ vnútorne polepší a stane sa lepším človekom. Takisto si myslím, že keď začne konať dobré skutky môže to oslabiť silu prichádzajúcej zlej karmy.
Jednoducho páchateľ neprávosti by sa mal vnútorne nastaviť na prijatie spravodlivého trestu. Tým že sa polepší a začne konať dobré skutky, skutočne môže oslabiť účinky, ktoré na neho určite doľahnú kvôli jeho zlému skutku. Takto nejako to vraj funguje v úplnej jednoduchosti. Dokazovalo by to aj dokonalosť Božiu. Problém je len v tom, že ľudia to v takýchto ťažkých chvíľach aj cítia, ale všeobecná verejná mienka nám bráni prijať tieto jednoduché zákonitosti.
Príliš dlho sme zrejme páchali neprávosti. Neboli to storočia, to museli byť tisícročia počas ktorých platil zákon džungle – zákon silnejšieho. Ten síce platí vždy a všade, ale musíme k nemu prirátať aj zákon karmický, že za všetko zlé zaplatíme a naopak za všetko dobré k nám prídu požehnania. Ľudia sa tomuto neskutočne vzpierajú. Náš cit hovorí, že je to skutočne tak, žiaľ nechali sme vládnuť chladný rozum, ktorý pozná len hmotu a tomuto sa vysmieva.
Lenže dokedy ešte necháme vládnuť tento nezdravý stav? Dokedy chceme ešte seba a svojich blízkych nechať zapletať sa do kolotoča utrpení? Je naozaj také ťažké priznať si chybu a pokúsiť sa vykročiť novou cestou?