Táto neresť sa v našom národe veľmi rozmohla. Meno Stvoriteľove berú nadarmo muži, ženy dokonca aj deti. Veľmi zlé je podľa mňa to, že meno Stvoriteľove sa používa dokonca ako nadávka.
Teraz zapojte svoj cit aj rozum. Ak neexistuje Boh má zmysel brať toto Jeho meno nadarmo? V podstate je to absurdita používať meno niekoho kto neexistuje. Ale ak Stvoriteľ naopak existuje a sú ľudia čo znevažujú Jeho meno, môžu za to očakávať dobrú odmenu? Lebo ľudia sú veľkí hrdinovia keď sú zdraví, úspešní atď.
Problém vidím v tom ako ľudia uvažujú. Zahreším raz nič sa mi nestalo, zahrešil som 100-krát stále nič. Takže logicky z toho vyplýva, že Stvoriteľ neexistuje a môžem hrešiť do omrzenia. Ľudia dávnych dôb videli bytosti prírody a nazvali ich „bohmi“. Problém nastal v tom, že neustálym príklonom k hmote sme prestali vidieť tieto bytosti. Rozum nám logicky hovorí, že keď ich nevidíme, tak neexistujú a sú to len vymyslené báje a legendy.
Logika však hovorí, že načo by si ľudia vymýšľali príbehy, keď ich doba bola bohatá na reálne prežitia. Aj príbeh o Tróji bol bájkou, kým sa nenašli ruiny Tróje. Abd-ru-shin potvrdzuje, že starí „bohovia“ – bytosti nikam nezmizli, to len my ľudia sme ich prestali vidieť.
Aj starí „bohovia“-bytosti vyžadovali od ľudí mravné správanie. Ľudia však mali už vtedy tendencie porušovať mravné zákony. Takže nedbali na týchto „bohov“-bytosti a potom keď na týchto ľudí prišli pohromy tak na nich dokonca začali nadávať zo zlosti. Toto sa príchodom kresťanstva pretrasformovalo na branie Stvoriteľovho mena nadarmo.
Keď sa pozrieme na to kto nadáva a prečo, zistíme že sú to často ľudia čo urobia chyby, ľudia podráždení, nervózni, je to pre ich neschopnosť, zlé rozhodnutia, nešikovnosť alebo takí ktorí kvôli svojej vnútornej zlosti a zlobe nedostávajú podporu zo Svetla. Takže je tu silná snaha zakryť vlastné zlyhania. To je všadeprítomné, ľudia sú slabosi ktorí nenávidia priznať si chybu. Vždy hľadajú možnosť na niekoho alebo niečo sa vyhovoriť, je to až notorické. A keď to nemožno zvaliť na iného človeka tak je tu ešte Stvoriteľ.
Niekto si povie, že sú to len neškodné slová. Ale v knihe Genezis sa píše, že svet vznikol, keď Stvoriteľ vyriekol slová: „Buď Svetlo!“. A moderná veda s dôkazmi o Veľkom tresku veľmi silno podporujú túto teóriu. Takisto si spomeňte či vás niekedy ranili alebo naopak potešili slová. Lebo vyzerá to tak, že hoci ide len o zvuk z našich úst majú slová silu a energiu.
Abd-ru-shin k tomu píše:
„Meno vzbudzuje a sústreďuje v človeku pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje pojem!
Nemýľte sa však! Konto viny každého jedného, kto v tom zhrešil, je tým na onom svete bez milosti zaťažené! A nie je také ľahké, práve toto odpykať, pretože to prináša ďalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstiť až do tretieho a štvrtého pokolenia, ak sa v tomto reťazci pokolení nenájde človek, ktorý dôjde k poznaniu a postaví sa týmto nešvárom do cesty.“
Táto neresť sa v našom národe rozširuje ako mor. Neviem čo ľudia od toho očakávajú? Veď Ježiš povedal: „Čo sejete, to zožnete!“. Čiže ak druhého pošpiňujete a znevažujete, sám budete pošpinený a znevážený. Potom keď sa stanú tragédie, tak sú ľudia zdesení, rozhorčení a pýtajú sa ako sa toto mohlo stať, PREČO? Ako to Stvoriteľ mohol dopustiť? Áno ten ktorého meno doteraz znevažovali. Čistá absurdita – zbavme sa toho čo najskôr.