V minulosti vo mne dosť často rezonovalo rozhorčenie nad mnohými vecami, ktoré sa mi zdali nespravodlivé. Podľa mňa určite nie som jediný čo mal také cítenie. Lenže podstatné je z akej podstaty vychádzame. Ak sa pozriem na okolnosti len jedného života, niekedy sa môže zdať, že niekomu sa ubližuje a podobne. Keď však zoberieme do úvahy, že môže existovať karma a minulé životy všetko začína vyzerať inak.
Z pohľadu karmy a minulých životov zrazu aj to najväčšie utrpenie môže byť spravodlivý trest alebo keď sa niekomu ublíži neprávom, je isté že dotyčného páchateľa stihne karma (kár ma – karhaj ma?). Takisto keď sa pýtame prečo sa niekto narodí do materiálne bohatých pomerov, že aká je v tom spravodlivosť? Zrazu z pohľadu minulých životov to začína dávať zmysel, že ten človek sa tam nenarodil náhodou, ale si to zaslúžil svojou húževnatou minulou prácou.
Predstavte si, žeby sme my ľudia proti sebe nebojovali, ale všetku energiu venovali na tvorenie, veď by sme tu mali rajské podmienky. Ľudia by si vzájomne pomáhali. Takých aktivít ako niekoho okradnúť alebo niekomu ublížiť to by sa ľudia doslova báli robiť. Predstavte si koľko peňazí by sa ušetrilo na sudcoch, policajtoch, advokátoch, prokurátoroch, budovách, väzniciach a podobne. Veď na to sa ročne vynakladajú určite slušné sumičky skúste si to prerátať.
Teraz to vnímam tak, že som bol hlúpy, keď som sa hneval na svet a jeho nespravodlivosť. Pretože vyzerá to tak, že tu existuje absolútna spravodlivosť – len my neustále poháňame to koleso ubližovania, utrpenia – paradoxne v snahe bojovať za spravodlivosť. V skutočnosti však keby sme nebojovali a stali sa lepšími ľuďmi, nutným dôsledkom by bolo, žeby sa nám lepšie žilo. Keď totiž ľudia berú spravodlivosť do svojich rúk, nepoznajú dlhé reťaze minulého konania a ak chcú sami trestať, dostávajú sa pod nutný dôsledok karmického zákona.
Priznať si chybu je podľa mňa cnosť. Prijať trest je tiež podľa mňa cnosť. Vyzerá to tak, že najväčší boj, ktorý musíme vybojovať je boj v našom vnútri. Temnu podľa mňa záleží na tom, aby nás rozoštvávalo a aby sme si neustále ubližovali. Ak sa na to pozrieme už aj z materialistického hľadiska – tak je to očividne nesprávna cesta a nie to ak na to pozrieme s pripustením existencie karmy – absolútnej Božej spravodlivosti.