Akýsi Ježiš z Nazareta si dovolil poučovať Židov o tom ako majú žiť. Tento obyčajný laik a tesárov syn sa opovážil kafrať do remesla študovaným zákonníkom, farizejom a kňazom. Aby toho nebolo málo Ježiš dokázal slepým vracať zrak, liečil chromých a najrôznejšie choroby, vyháňal démonov.
Zákonníci a farizeji mali spoznať v Ježišovi Mesiáša, mali mu prestrieť červený koberec, vzdať mu úctu a slávu, mali sa tešiť z jeho prítomnosti a prijímať učenie, ktoré priniesol. Aby sme boli korektní niektorí z kňazov, zákonníkov a farizejov aj uverili, že Ježiš musí byť od Stvoriteľa, ale žiaľ očividne ich bola menšina.
Väčšina zákonníkov a farizejov z nejakých dôvodov považovala Ježiša za falošného proroka za Boho-rúhača. Obyčajní ľudia ho vítali a prejavovali mu úctu väčšiu ako im. Dokonca zákonníci a farizeji nedokázali robiť také uzdravenia ako Ježiš. Mohlo im zapnúť, že Ježiš by mohol byť prorokmi zasľúbený Mesiáš. Jednoducho Ježiš ich vo všetkom prevyšoval – škoda že ich nenapadlo, že keď je niekto Boží syn asi logicky prevýši obyčajných ľudí.
V evanjeliách to na viacerých miestach nájdeme, že pozvaní do Ježišovho svetla, na svadbu ženíchovu boli aj zákonníci a farizeji. Zákonníci a farizeji bdeli nad ľudom, aby dodržiavali Mojžišov zákon. Ježiš si však dovolil kritizovať ICH zákonníkov a farizejov. Škoda asi si mysleli, že sú dokonalí a nemajú chyby. Naplnilo sa: „Kto sa vyvyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje (je pokorný), bude povýšený.“
Najväčšia škoda však bola, že väčšina zákonníkov a farizejov začala Ježiša nenávidieť. Akoby súperili s Ježišom o priazeň ľudu. Škoda keby prijali jeho dobre mienenú kritiku a to, že je Mesiáš – mohli sa tiež hriať v jeho svetle a láske. Zákonníci a farizeji striehli na každé Ježišove slovo, chceli ho pred ľuďmi skompromitovať, verejne ho nachytať zákernými otázkami. Zrejme spoliehali na to, že Ježiš je laik a nepozná až tak písma ako oni. Ježiš však poznal písma, tiež bol jedno s Otcom od ktorého tie písma prišli a ani raz nedokázali Ježiša nachytať.
Takže došlo k tomu, že mnohí občania Izraela uverili že Ježiš je prorok alebo Mesiáš, ale väčšina židovského duchovenstva – zákonníci, farizeji, kňazi – dá sa povedať predstavitelia židovskej cirkvi sa celou silou a autoritou svojho úradu postavili PROTI Ježišovi, označilo ho za Belzebubom posadnutého a Boho-rúhača. Keď videli že Ježišovi nedokážu konkurovať, rozhodli sa pre konečné riešenie otázky Ježiša Nazaretského. Rozhodli sa, že musí zomrieť. Ľud izraelský nedokázal tomu zabrániť, podvolil sa duchovenstvu.
A tak spáchal židovský národ najväčšiu chybu vo svojej histórii – vynútili si Ježišovu smrť. Ježiš vedel čo ho čaká, vyjadril to v podobenstve O zlých vinohradníkoch. Zákonníci a farizeji zrejme tušili, že tým Ježiš myslí ich, ale mali vplyv, moc a tak dokonali svoje dielo. V tom podobenstve sa však Ježiš pýta: „Čo urobí pán vinice so zlými sluhami?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu (Izrael) prenajme iným.“ To sa aj stalo a po vypuknutí židovských povstaní bolo mnoho Židov povraždených a vyhnaných z Palestíny.
Židia mali 2 tisíc rokov, aby spoznali svoj omyl a prosili Hospodina o odpustenie. Možno sa tak udialo u niekoho, ale väčšinová masa Ježiša dodnes neuznala za Mesiáša. Väčšina Židov nespoznala ani Syna človeka, ktorí pôsobil v nemeckom národe. Ani väčšina Nemcov nespoznala Syna človeka a vybrali si za vodcu Hitlera. Žiaľ Hitler bol zvodca a nie pravý vodca. Temno opäť raz triumfovalo. A temno urobilo konečné riešenie židovskej otázky. Vykonali na Židoch brutálnu pomstu – holokaust – spaľovanú obetu.
Možno to mohlo celé prebehnúť inak keby si Židia za tých 2 tisíc rokov priznali chybu a prosili Jahveho o odpustenie. Zrejme by to celé prebehlo úplne inak, keby Nemci jasali nad Abd-ru-shinom a nie nad Hitlerom. Židia túžili po Mesiášovi, ktorí ich zhromaždí do boja pri Rimanom a Nemci túžili po vodcovi, ktorý s nimi dobije mnohé národy – proste príliš pozemské ciele a predstavy. Ako sa vraví keby bolo keby, boli by sme v nebi. Jednoducho bol určitý stav ľudstva, určitý vnútorný stav Židov aj Nemcov. Oni urobili rozhodnutia – a prišli katastrofálne následky. Jediné pozitívne na tom všetkom je, že Židia majú po všetkých tých hrôzach opäť vlastný národ v krajine, ktorú kedysi dávno prisľúbil Jahve Abrahámovmu potomstvu.