Hlása že nič okrem hmoty neexistuje. Žiadny Boh, žiadny raj, žiadna duša len pozemské telo a smrťou všetko končí.
Boh však prehovoril k Abrahámovi, Mojžišovi, prostredníctvom prorokov k svojmu ľudu a cez Ježiša bol medzi nami fyzicky tu na Zemi. Dal sa poznať svojmu vyvolenému ľudu a vďaka tomu je známi celému svetu.
Dávne národy verili na posmrtný život, mali rôzne legendy čo sa deje na druhom brehu a prihovárali sa svojim predkom. V modernejších dejinách ľudstva však toto išlo do úzadia. Všetko ovláda racionalita a materializmus. Ľudia čo majú schopnosti vidieť viac ako hmotu sú označovaní za podvodníkov a takí čo veria v duchovno a život po smrti za rojkov a bláznov.
Z každej strany sa na človeka valia názory, že treba žiť tu a teraz, žiadne potom po smrti neexistuje. A takmer celý svet sa tomu podrobuje. Cirkev pôsobí do istej miery kontraproduktívne, keď odmieta karmu a ponúka svoje krkolomné výklady. Ľudia to radšej obídu a stavia na realizmus.
Sú tu silné tlaky, aby sme len tak nekonali dobro, aby sme sa nedali „využívať“. Sú aj porekadlá ako za dobrotu, na žobrotu a podobne. Ľudia sa ateistickej dogmy chytili a pevne sa jej držia. Predpokladajú, že ak by naozaj existoval Boh, tak sa dá svetu poznať, prihovorí sa. On sa aj prihovorí ale potichu. Ak niekto úprimne hľadá Boha a prosí Ho, aby sa mu dal poznať môže sa tak stať v dianí, ktoré toho človeka obklopuje. Je v tom zrejme aj akási podmienka, že Ho musíme skutočne úprimne hľadať nielen akože.
Ateistická dogma je veľmi silná a má veľa prívržencov, ale len čas ukáže či je správna. Podľa mňa ateistickú dogmu vytvorili ľudia svojimi názormi, ale akoby ju niekto výdatne podporoval. Informácie o duši, o raji a Bohu však priniesol syn Boží, ten ktorý je s Bohom jedno. Treba aj toto zobrať do úvahy, že kto to hovorí. Ja verím autorite Boha a Jeho syna Ježiša.
Každý nech si však kráča pokojne svojou cestou. Ateisti o nič neprídu, lebo tento jeden pozemský život im nikto nevezme. Oni viac nechcú, vo viac neveria. Veriaci nech takisto idú svojou cestou, ale nech sami hľadajú spojenie so Stvoriteľom, nie len cez cirkev. Je však žiadúce, aby sme sa navzájom rešpektovali a nič si nevnucovali veriaci a ateisti. Názor a argumenty nech si každý povie, ale mali by sme dorásť na to, aby sme sa dokázali rešpektovať.