Je pravda, že ako prvý dostali zákon a poznanie Boha Židia. Oni dostali príkaz, že žiť bez hriechu a v čistote. Boli prikázania špeciálne pre vyvolený národ ako obriezka, čo môžu jesť a podobne. Ale ako aj Ježiš potvrdil hlavná je morálna čistota. A prečo? Žeby ich Stvoriteľ chcel potrápiť? Pravda bude zrejme v tom ako Ježiš hovoril: čo sejete, to zožnete! Čiže keď niekto koná niečo zlé, jednoducho sa mu to ešte znásobené vráti.
A tu sme už pri zákonoch stvorenia o ktorých ľudstvo netušilo, ale boli mu zvestované. Tieto zákony samozrejme platia pre všetkých, nielen pre Židov. V prvom rade bolo všetko dané židovskému národu. Ale keď Ježiš hovoril o znamení konca, hovoril aj toto: „Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom.“ Takže Boh myslí na všetky národy, Ježiš o tom hovoril. A následne po jeho smrti skutočne jeho učeníci išli medzi pohanov a zvestovali im evanjelium.
Ježiš takisto hovoril o Kráľovstve nebeskom, že tí čo zvíťazia budú v ňom žiť večný život. Takže nikto sa nebude môcť vyhovárať, že o Bohu a o Kráľovstve nebeskom nepočul. Ale zároveň každý má slobodnú vôľu a nikto nie je nútený žiť mravne. Nikto nie je nútený vojsť do Kráľovstva nebeského alebo vôbec veriť tomu. Tí čo o to nemajú záujem, si môžu pokojne prežiť svoj pozemský život podľa svojho uváženia. Je to len ponuka Stvoriteľa pre tých čo chcú.
Ježiš povedal aj toto: „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš aj ten posledný halier.“ (Matúš 5,26) Čiže vyzerá to, že keď chce niekto vojsť skutočne do Kráľovstva nebeského, bude si musieť odčiniť všetko zlé čo napáchal. Všimnite si, že Ježiš nehovoril do Kráľovstva nebeského vojdete keď budete pravidelne navštevovať kostol alebo keď vám cirkev udelí odpustky. Toto hovorí už iba cirkev. Ježiš povedal: „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš aj ten posledný halier.“ A učeník Matúš nám zachoval tento Ježišov výrok.
Z tohto cítiť absolútnu Božiu spravodlivosť. Takisto Božiu milosť, že dostaneme priestor a čas odpykať si všetky svoje zlé skutky. Preto je zrejme rozumné nehromadiť si ďalšie nové zlé skutky, ale skôr dávať zo seba dobré a vytrpieť si to, čo si podľa dokonalej spravodlivosti vytrpieť máme. Až potom budeme pustení z tohto žalára a môžeme smerovať do Kráľovstva nebeského. A toto platí pre všetkých rovnako pre všetky národy, rasy aj vierovyznania.