Keď si pozriem čo všetko sa udialo v Izraeli, aké živé prežitia mali s Bohom a predsa nie sú žiarivým príkladom, napadá ma len to, že ak to nedokázali oni, nedokáže to nikto. Židia hľadali cestičky ako úplne nedodržiavať Božie nariadenia, lákalo ich to k tomu nesprávnemu. Skĺzali do materializmu a rozum im radil iné ako ich Hospodin.
Myslím si, že Izrael mal byť žiarivým vzorom. Tam mala byť živá a pravá viera, čistota konania. Jehova sa im nespočetnekrát prihováral a viedol ich. Aj tak však akoby Mu úplne neuverili, akoby sa nevedeli vzdať svojho materializmu a zlého konania.
A čo iné národy? Majú vôbec šancu, keď to Izrael úplne nedokázal? Celosvetovo vidíme neustále väčšie ponáranie sa do materializmu. A materializmus nekladie na ľudí také mravné požiadavky, nie je tam miesto pre Boha. Ľudia čoraz menej rozumejú tomu duchovnému, čoraz menej veria na ducha a posmrtný život aj na Boha.
Ľudia neveria že, čo sejete, to zožnete. Vsádzajú celé svoje životy na vieru, že si môžu robiť čo sa im zachce. Ľudí láka páchať zlo, viac ako žiť dobre. Iné veci sú lákadlom a nie mravná čistota. Z uvedeného sa zdá, že ľudstvo nie je jednoducho schopné nápravy, že ho nič neprijme k tomu, aby žilo tak ako sa má. Odjakživa sa ľudia tvária, že vedia všetko lepšie ako samotný Boh. Idú za svojimi bludmi a výmyslami, podľa toho čo sa im hodí a páči, pravda pritom málokoho zaujíma. A potom sa ešte všetci čudujú, že tu nemáme rajské pomery. Lebo vyciťovanie o tom dokonalom máme v sebe. Čakáme ale neprichádza to. Prečo asi?