Toto prikázanie zrejme každý pozná. Ale chápeme ho správne? Doteraz sa toto prikázanie vykladalo len ako povinnosti detí voči rodičom. Abd-ru-shin k tomu píše nasledovné:
Vyvolalo to však nesmierne duševné boje. Nejedno dieťa alebo dospelé dieťa, ťažko zápasilo, aby najhrubším spôsobom neporušilo práve toto prikázanie. Ako môže dieťa ctiť otca, ktorý sa znižuje na opilca alebo matku, ktorá svojou náladovosťou, svojím neskrotným temperamentom, nedostatkom sebadisciplíny a mnohým iným strašne strpčuje hodiny otcovi i celému domu a úplne znemožňuje, aby zavládla pokojná nálada.
Prirodzená úcta impulzívne poklesne k prázdnej forme povinnosti zo zvyku alebo v závislosti od výchovy k samozrejmej spoločenskej zdvorilosti, teda do pokrytectva, ktorému chýba akýkoľvek vzlet duše. Práve ten vysoký vzlet, ktorý v sebe skrýva vrácny život, ktorý je pre dieťa nepostrádateľný. Slovo matka alebo otec by vždy malo u dieťaťa prebudiť horúci vrúcny cit. A o aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť svojho otca alebo svoju matku z celej duše!
Avšak tieto muky duše vyvoláva zas len nesprávne ľudské pochopenie prikázania. Nesprávny bol doterajší názor, ktorý ohraničoval zmysel a robil ho jednostranným, veď predsa nič čo Boh zoslal nemôže byť jednostranné. Ešte nesprávnejšie však bolo, že sa toto prikázanie znetvorilo tým, že malo byť vylepšené podľa ľudského uváženia, presnejšie sformulované dodatkom: „Cti otca svojho a matku svoju!“. Tým sa stalo osobným. To muselo viesť k omylom, pretože prikázanie znie vo svojej pravej forme len: „Cti otca a matku!“
Boh v žiadnom prípade nepožaduje ctiť niečo, čo si ani bezpodmienečne nezasluhuje, aby bolo ctené! Toto prikázanie naopak zahŕňa namiesto osobnosti pojem otcovstva a materstva. Neobracia sa teda najskôr k deťom, ale na samotných rodičov. Od týchto požaduje, aby si ctili otcovstvo a materstvo! Prikázanie ukladá rodičom bezpodmienečné povinnosti, aby si vždy boli úplne vedomí svojej veľkej úlohy a aby tým stále mali pred očami aj zodpovednosť, ktorá v tom spočíva.
Cti otca i matku! To nech sa vám stane svätým prikázaním. Vzdávajte otcovstvu a materstvu úctu! Ktože dnes ešte vie, aká veľká dôstojnosť v tom spočíva? A aká moc k zušľachteniu ľudstva! Ľudia ktorí sa spájajú tu na zemi, by v tom mali mať už raz jasno, potom bude každé manželstvo skutočne manželstvom zakotveným v duchovnom! A všetci otcovia, matky budú hodní úcty podľa Božích zákonov. Pre deti však bude toto prikázanie prostredníctvom ich rodičov sväté a živé. A beda potom tým deťom, ktoré prikázanie nebudú plniť úplne!