Musí to byť niečo úžasné byť neomylný. To by predpokladalo mať dokonalé vedomosti a keďže to má len Boh, tak dotyční biskupi a pápež musia byť na úrovni Boha alebo s Bohom úplne prepojení. To by znamenalo, že vedia čo má Boh nové a čo zamýšľa do budúcna.
Samozrejme už mnohokrát v minulosti sa ukázali chyby a omyly pápežov a biskupov v bežných veciach. Tak urobili dogmu, že len v otázkach viery sú neomylní a je vybavené. Tu je konkrétne znenie dogmy o pápežskej neomylnosti:
Katechizmus 891:
Túto „neomylnosť má na základe svojho úradu rímsky pápež, hlava kolégia biskupov, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich v Krista, ktorý posilňuje svojich bratov vo viere, definitívnym aktom [spôsobom] vyhlasuje učenie [týkajúce sa] viery alebo mravov… Neomylnosť prisľúbenú Cirkvi má aj zbor biskupov, keď vykonáva najvyšší Učiteľský úrad spolu s Petrovým nástupcom,“ predovšetkým na ekumenickom koncile. Keď Cirkev prostredníctvom svojho najvyššieho Učiteľského úradu niečo „predkladá veriť ako zjavené Bohom“ a ako Kristovo učenie, také „definície treba prijať s poslušnosťou viery“. Táto neomylnosť má taký rozsah, aký je rozsah pokladu Božieho zjavenia.
Urobte si obraz sami. Boh je podľa mňa dokonalí a má poznanie o všetkom nielen v otázkach viery. Je to aj logické keď On všetko vytvoril. Ľudia by sa zrejme mali začať pýtať pápeža Františka či sa cíti ako neomylný, bohorovný. Takisto aj tu na Slovensku máme biskupov treba sa aj ich mnohé pýtať určite budú mať na všetko svoje dokonalé, neomylné odpovede. Veď pokiaľ platí dogma, ktorú si oni sami vytvorili, tak musí platiť, že sú neomylní. A tí čo schválili tú dogmu tiež musia mať „pravdu“ keď aj oni boli neomylní. Jednoducho všetko je vybavené, odkryté, ľudia sa už vôbec nemusia namáhať, stačí len slepo, otrocky dôverovať svojim kňazov, biskupom a pápežovi. Kto sa odváži pochybovať to hádam ani nie je skutočný veriaci.