Predstavte si 1000 L nádrž v ktorej je čistá voda. Keď budeme do tejto nádrže postupne kvapkať zelenú farbu, pomaly ale isto sa začne voda meniť na jemne zelenú, neskôr sýtejšie zelenú až sa voda úplne zafarbí na zeleno.
Teraz si predstavte, že každé vaše slovo a čin sú jednou takou kvapkou. Nádržou nech je naša krajina. Podľa mňa každý deň do tejto nádrže kvapkáme rôzne druhy kvapiek – slušnosť, agresivitu, promiskuitu, pekné slovo, krádeže, čestnosť, škriepky, násilie, porozumenie, korupciu atď. Všetko sa to zmieša akoby v jednom kotly. A my môžeme ochutnať čo sme spoločne nevarili. Ktorej ingrediencie tam chýba a či sme to naopak s niečím neprehnali. Takto si môžeme každý deň vychutnávať svoje spoločné dielo.
Ide aj o naše ponímanie toho, čo považujeme za normálne. V uzavretom okruhu ľudí sa totiž môže stať hocičo normálne. Normálnym sa môže stať aj užívanie drog, korupcia, prostitúcia, fyzické násilie či iné.
Predstavte si teraz dve mestá – jedno s upadnutou morálkou a jedno s veľmi vysokou morálkou.
Predstavme si mesto úpadku. Mravy sú tu veľmi uvolnené. Drogy si tu viete kúpiť rovnako ako alkohol. Mužov nikto neodsudzuje, že si občas chodia užiť do erotických salónov. Ženy hlavne tie krajšie si občas privyrobia poskytnutím sexuálnych služieb alebo si len tak užijú aj s inými chlapmi a nikto ich za to neodsudzuje. Vedenie mesta, polícia aj sudcovia sú zvyknutí prijímať úplatky. Spravodlivosť patrí tomu kto zaplatí viac. Bežné sú fyzické potýčky a vybavovanie si účtov aj so zbraňou v ruke. Usilovnosť sa tu nenosí a nedbá sa ani dôraz na čistotu a poriadok.
Ak by sa v takomto meste objavil niekto verný svojej manželke a morálne čistý. Bol by viac menej všetkým ostatným, ktorí vedia ako to v ich meste chodí na smiech alebo by ho mohli fyzicky napadnúť alebo dokonca zabiť ak by im tam kazil kšefty. Takže sa začne správať ako jeho okolie, aby získal rešpekt a nesmiali sa mu viac alebo si povie, že to jednoducho nejde a odsťahuje sa z takéhoto mesta.
Teraz si predstavte mesto morálky. Ľudia tu veria na karmu, takže všetci dávajú pozor, aby nikomu neublížili a nevystavili sa tak spätným účinkom karmi. Korupcia tu neexistuje. Do vedenia mesta sa dostávajú tí najschopnejší. Na súdoch a v polícii sú morálne čistí ľudia avšak je ich málo, pretože majú málo práce. Spoločnosť si váži každú prácu, pretože každú prácu považujú za dôležitú. Vážia si aj ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú a tí čo prácu vykonávajú sa ju snažia vykonať čo najlepšie. Každý človek má možnosť získať prácu a ku každému pristupujú s úctou. Ľudia v meste si pestujú vlastné plodiny a chovajú zvieratá, takže potravy majú dostatok. Tí čo na to majú vlohy študujú najmodernejšie technológie a zavádzajú ich do života mesta, aby sa čo najviac zaistila sebestačnosť mesta, efektivita aj komfort obyvateľov. Ženy aj muži sa nehrnú do vzťahov. Najprv sa poriadne spoznajú, hovoria si pravdu a až keď nájdu spoločnú harmóniu vstupujú do manželstiev. Ženy si vážia mužov za ich hrubšiu prácu, na ktorú sú muži prirodzene stavaní. A muži sa správajú s rešpektom k ženám, obdivujú ich za to aké sú milé a robia ich domov krajším a útulnejším. Páry sa tu milujú duševne aj fyzicky, môžu sa jeden na druhého spoľahnúť a sú šťastní, pretože im nič nechýba. Na neveru nikto ani nepomyslí.
Ak sa v takomto meste objaví niekto kto si chce niečo začať so zadanou ženou, táto bude urazená alebo ak sa pokúsi niekoho podplatiť vysmejú sa mu. Ak sa začne niekomu vyhrážať ihneď zakročí polícia a súdy. Dotyčný človek si po čase a svojich neúspešných pokusov uvedomí, že tu nemá šancu. Buď sa zmení a prispôsobí sa tunajším pomerom alebo z takéhoto mesta odíde niekam, kde sa bude môcť realizovať.
Takže podľa týchto názorných príkladov vidno, že každý z nás svojou malou časťou dáva formu našej spoločnosti. My sami tvoríme pomery v ktorých žijeme. A my sami denno denne posúvame latkou toho čo je ešte normálne a čo nie.